Návrh pavilonu pro Slovanskou epopej | soutěžní návrh 11

Úvaha a koncept

Urobiť galériu pre obrazy, ktoré dopredu poznáme, je netradičná úloha. Väčšinov už galéria stojí a dodatočne sa vyplní exponátmi, ktoré sa časom obmieňajú. Keď obrazy dopredu známe nie sú, je pochopiteľné, že priestory budú neutrálne, asi biele a pravdepodobne osvetlené horným rozptýleným osvetlením. Otázkou je, ako budú vyzerať priestory pre trvalé umiestnenie konkrétných obrazov? Ponúka sa logická odpoveď - opak neutrálnych priestorov, teda priestory „ušité na mieru“?

Čím sa však môže architektúra prispôsobiť vystavovanému umeniu? Modernému umeniu asi ničím. Ale klasickému snáď aj niečím áno. Staré časy, keď sa v maliarstve ešte zobrazovalo svetlo, atmosféra, keď išlo o proporcie, priestor a vcítenie sa do zobrazovanej scény...to je predsa niečo spoločné s architektúrou.

Je tu teda príležitosť, aby architektúra a výtvarné umenie znova ťahali za jeden koniec povrazu. S ambíciou vytvoriť niečo, čo je silnejšie ako samotná architektúra a samotné obrazy. Pokúsia sa spojiť v celok. Každý obraz dostane adekvátny priestor, ktorý sa bude jednoduchými prostriedkami snažiť (svetlo, proporcie, dramaturgia vnímania obrazu), aby divák prenikol do obrazu, a mal tak chuť pochopiť všetky informácie, ktoré tam autor ukryl.

„Jsem přesvědčen, že vývoj každého národa může se zdarem pokračovati jen tehdy, vyrůstá-li organicky a nepřetržitě z vlastních kořenů národa a že k zachování této kontinuity je nezbytná znalost jeho historické minulosti.“Alfons Mucha 1928

Architektonické a urbanistické riešenie

Umiestnenie - Vítkov, spodná hrana južného svahu, výhľad na Žižkov, hranica medzi mestom a parkom, križovatka Husitskej ulice a tunelu pre chodcov na Karlín

Zvonku - Jednotlivé miestnosti s obrazmi vo forme oddelených kvádrov usporiadané v troch radoch ako vojaci. Kopírujú stúpanie terénu, a tým ma každý okolo seba dostatok svetla. V každom kvádri vyrezané otvory, ktoré ho prepúšťajú podľa potreby dovnútra. Zvonku nepochopiteľné. Dôvody sú vnútri. Sú nimi samotné obrazy.

Vstup - príjemné námestíčko s barmi a kaviarňami, bývalý posprejovaný podchod pod železničnou traťou, teraz vstup do galérie pod príjemnou asfaltkou v parku.

Vo vnútri – pod asfaltkou kaviareň s výhľadom na námestie, kníhkupectvo, pokladňa, šatne. Ďalej už len to dôležité. Presklený koridór – vidno oblohu, trávu – ako vonku. Z koridóru vstup do tunela – tma – už to príde. Na konci tunela miestnosť s obrazom – vstup zoči voči samotnému obrazu - chvíľa vychutnania a naspäť s očakávaním nasledujúcého prekvapenia. Na konci aj začiatku koridóru schody. Kedykoľvek sa dá vrátiť. Obrazy usporiadané tak ako ich Mucha v priebehu rokov maľoval a odovzdával. Vidno zmeny rukopisu, tém, rozmerov plátna.
Konštrukčné a technické riešenie

Jednotlivé miestnosti sú odliate z pohľadového železobetónu s prímesou drteného mramoru pre jemnú krémovú farbu. Bezbariérový prístup je zaručený pohyblivou plošinu umiestnenou vedľa schodišťa. Prirodzené svetlo je v miestnostiach použité hlavne na vytvorenie potrebnej atmosféry. Na osvetlenie samotných obrazov by bolo použité umelé osvetlenie, ktoré presne osvetľuje len plochu obrazu.