Biely dom v Opatovej
16. srpna 2011 | Mária Holčeková
V čase, keď sa náhoda a experiment považuje za originálnosť,
vznikol tento svojrázny dom.
| Název |
Rodinný dom v Opatovej |
| Kde |
Trenčín - Opatová, Slovensko |
| Autor |
René Dlesk / P - U - R - A (Platform for Urban Research and Architecture) |
| Projekt |
2006 – 2009 |
| Realizace |
2008 – 2011 |
| Plocha pozemku |
960 m2 |
| Zastavěná plocha |
152 m2 |
| Užitková plocha |
140 m2 |
| Obestavěný prostor |
790 m3 |
V kedysi samostatnej obci Opatová nad Váhom, dnešnej časti Trenčína, v priamom kontakte s otvorenou krajinou, je už z diaľky vidieť bielu hmotu rodinného domu. Stojí v malej skupine domov na hranici zastavaného územia. Zmena predošlej koncepcie rozvoja územia, vzťah k pôvodnej urbánnej štruktúre obce a okolitej krajine sú definované tvarom a umiestnením pozemku. Táto skutočnosť umožnila výhľad na okolitú krajinu (Považský Inovec, Biele Karpaty) a bonusom je dominanta stredného Považia Trenčiansky hrad, ktorý vidno z ktoréhokoľvek miesta na juhozápadnej fasáde. Dom je postavený na pôdoryse obdĺžnika s nepravidelným skosením v rovine strechy, ktoré ho prevyšuje nad strešnú rovinu okolitých domov o necelé podlažie. Celý objekt je jasnej bielej farby. Jeho kompozícia je založená na napätí a protikladoch. Tento kompozičný program sa prejavuje od umiestnenia objektu, jeho vzťahu k okoliu, až po architektonické riešenie.
Fasáda domu je perforovaná okennými otvormi, pre laika umiestnenými voľne na fasáde, čo spolu s tvarovaním hmoty a jej farebným riešením je v ostrom kontraste s okolitým urbánnym a prírodným prostredím. Náročné formovanie hmoty, výrazná tvarová koncepcia a veľký objem vyvoláva neistotu a bežný vnímateľ má problém s prirovnaním tohto objektu k zaužívaným archetypom a regionálnym zvyklostiam. K tomuto výrazne prispieva množstvo nových, prevažne katalógových rodinných domov v okolí. Takéto odlíšenie vytvára dojem miestnej dominanty a púta pozornosť okoloidúcich i miestnych obyvateľov.
Interiér je založený na otvorenom preplávajúcom priestore v horizontálnej, ale i vertikálnej rovine. Pomocou priehľadov a okien umiestnených na osiach výhľadov je prepojený s exteriérom a zjednocuje vnútorný priestor s okolitou krajinou. Tak, ako sa exteriér tvári autonómne, interiér púšťa krajinu dovnútra a snaží sa prepojiť obytné prostredie s okolím, čo je však následne posunuté hlavne do formy optického prepojenia vďaka rozličným úrovniam prvého nadzemného podlažia. Interiérový koncept by sa tak dal prirovnať k loosovskému Raumplanu.
Dokončení na další straně.
převzato z partnerského časopisu
ARCH
Obsah časopisu ARCH 06/2011 zde.