Uplatnění zeleně v historickém prostředí

Mnohé z týchto priestorov prechádzali historickými vývojovými etapami, dochádzalo k funkčným a priestorovým zmenám, ktoré sa prejavili aj v uplatnení zelene (pre historické centrá miest je príznačné, že neoplývajú voľnými plochami pre vegetačné prvky).

Začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia došlo na Slovensku k pomerne razantnému obohateniu sortimentu, ktoré bolo spôsobené dovozom nových taxónov pestovaných v domácich a zahraničných okrasných škôlkach. Počas tohto obdobia došlo k skúmaniu a overovaniu spoľahlivého sortimentu (odolný, nenáročný na údržbu a zároveň vhodný do historického prostredia), ktorý by znamenal určitú existenčnú istotu a súčasne slobodu v hľadaní zaujímavých a jedinečných drevín.

Možnosti výsadby

Charakteristickým znakom súčasných výsadieb v historickom prostredí je žiaľ riešenie zelene podobným spôsobom ako je tomu napr. v prostredí vnútroblokov, mestských parkov, peších zón, kde sa od zelene očakáva odlišná funkcia napr. ochranná, vzdelávacia, rekreačná a pod., pričom tieto výsadby neakceptujú historické, kompozičné a estetické zákonitosti daného prostredia. Bohaté zastúpenie ihličnatých druhov na trhu spôsobilo nepriaznivú situáciu v používaní listnatých druhov. Mnohé nepôvodné – introdukované ihličnaté druhy drevín (napr. Picea pungens L. cv. Glauca– Smrek pichľavý modrý) sa v dôsledku ozeleňovania miest (začiatkom 20. storočia patril medzi dreviny, ktoré výrazným spôsobom preferovala secesia), začali používať v historickom prostredí napr. na námestiach, kde sa dovtedy nevyskytovali. Čoraz častejšie dochádza k zmenám druhovej skladby drevín – pôvodné domáce dreviny (napr. napr. Tilia cordata L. – lipa malolistá, Aesculus hippocastanum L.– pagaštan konský – zdomácnený) sú nahrádzané nie pôvodnými – introdukovanými (napr. Sophora japonica L.– sofora japonská, Celtis occidentalis L. – brestovec západný a pod.), ktoré sú z hľadiska nárokov na použitie v mestskom prostredí vhodnejšími. Možno spomenúť aj trendy v zahraničí, kde sa čoraz častejšie používajú ovocné druhy drevín s kompaktnou korunou napr. Pyrus (hruška), Malus (jabloň), Prunus (čerešňa, višňa), ktoré sú vhodnejšou alternatívou pre uplatnenie drevín v historickom prostredí (mnohé kultivary neplodia). Za posledné desaťročie sa začal meniť sortiment používaných alejových stromov. Do centra záujmu sa dostávajú dreviny s redukovanou korunou oproti používaným pôvodným druhom, ktoré nebránia v pohľade na historicky vzácne budovy a zároveň sú vhodné aj k peším komunikáciám.

Podceňovanie významu zelene, a to hlavne stromovej vegetácie na území slovenských miest vedie zo strany mestských samospráv k vytláčaniu stromov z centier miest. K výrubom vedie častokrát investičná stavebná činnosť, revitalizácia verejných plôch a námestí, ale aj nesprávna alebo nedostatočná starostlivosť o stromy, na základe čoho sú tieto odstraňované z dôvodu zlého zdravotného stavu.

Výber stromov je nutné vždy zvážiť na základe viacerých kritérií napr. výber na základe historických a kompozičných súvislostí, výber z hľadiska estetickej, psychologickej, mikroklimatickej funkcie drevín, výber ľahko dostupných drevín s vysokou taxonomickou aj veľkostnou kvalitou, výber ekologický – v súlade s danými podmienkami (druhy odolné proti chorobám, škodcom, znášajúce zasolenie, exhaláty a pod.).

Na základe skúseností z historického vývoja sa v súčasnosti hľadajú optimálne riešenia so zapojením pôvodnej vegetácie, ktorá sa vysoko cení pre jej funkcie, ktoré plní v tomto prostredí a nedostatok trvalej zelene sa nahrádza zeleňou vysadenou v nádobách.

Technické aspekty tvorby

Funkčná a estetická hodnota drevín ako celku závisí nielen od vlastností uplatnených druhov vo výsadbách, ale aj od stanovištných podmienok, t. j. pôdnych, klimatických a svetelných podmienok súčasných a predpokladaných. Vzhľadom na sťažené životné podmienky zelene v mestskom prostredí je potrebné okrem výberu sortimentu drevín venovať veľkú pozornosť aj technickým aspektom – technológia zakladania a údržba zelene.

Nové výsadby stromov sú často limitované uložením sietí technickej infranštruktúry, priestorovými parametrami ulice, dopravnou situáciou a pod. Špecifickým problémom nových výsadieb býva nepriepustnosť povrchu (betón, veľká dlažba), samotná príprava stanoviska pre výsadbu (výsadba do hlbokých jám bez drenážnej vrstvy, nedostatok vzduchu koreňového systému a pod.). Nároky jednotlivých druhov stromov na koreňový priestor sú dané ich vývojom v prirodzených spoločenstvách. Ich funkcia prijímať vodu, živiny, ukladať zásoby závisí od vlastností priestoru, kde sa koreňový systém nachádza.

Príprava stanoviska pre výsadbu znamená, výkop dostatočne veľkej jamy, skvalitnenie pôdneho substrátu (pridané organické a anorganické hnojivá), ktorým sa zasypáva koreňový priestor dreviny. V prípade, že ide o náhradnú výsadbu (náhrada za starý, alebo vyschnutý strom), je nutná 100 % výmena pôdy. K takejto výmene dochádza najčastejšie počas rekonštrukčných prác námestí, peších zón, ulíc, kde sú pôdy zbavené živín, kontaminované, zasolené, s minimálnymi fyzikálnymi vlastnosťami (zrnitosť, pôdna štruktúra).

Pokračování na další straně.

převzato z partnerského časopisu Eurostav

Obsah časopisu Eurostav 12/2011 zde