Sanace a obnova historických dřevěných konstrukcí

Je potrebné zohľadniť viacero faktorov, ktoré vstupujú do činnosti projektanta a zosúladiť požiadavky pamiatkových úradov, investorov, architektov, statikov, dodávateľov a ostatných zúčastnených strán.

V príspevku sú predstavené tri pamiatkové sakrálne objekty, ktoré si vyžadovali sanáciu nosnej konštrukcie. Súčasťou kláštorného komplexu v Jasove je kostol s dvojvežovým priečelím. Sanácii predchádzala diagnostika oboch veží kostola. Po statickej analýze boli navrhnuté opatrenia na zlepšenie nosného systému oboch veží. Pred opravou samotného krovu kostola Piaristov v Prievidzi bola potrebná sanácia nosnej konštrukcie pod krovom. Nosná konštrukcia strechy a veže kaplnky v mestskej časti Bratislava-Dúbravka bola po viacerých konzultáciách s pamiatkovým úradom riešená ako verná kópia pôvodných konštrukcií.

Obnova podľa Benátskej charty

V medzinárodnej charte o ochrane a obnove pamiatok a pamiatkových sídiel (tzv. Benátska charta z roku 1964) je uvedené, že ochrana a reštaurovanie pamiatok je odborom, ktorý vyžaduje spoluprácu so všetkými vedami a technikami, schopnými napomáhať pri výskume a záchrane pamiatkového dedičstva. Obnova je úkon, ktorý má mať povahu výnimočnosti. Jeho cieľom je zachovať a odhaľovať estetické a historické hodnoty pamiatky. Zakladá sa na rešpektovaní pôvodných stavebných materiálov a autentických dokumentov. Ak sa tradičné techniky ukážu nedostatočnými, potom sa trvanlivosť pamiatky môže zabezpečiť použitím moderného technického procesu konzervovania a výstavby, ak jeho účinnosť už bola preukázaná vedeckým výskumom a nadobudnuté skúsenosti sa zaručujú [1].

Pri starostlivosti o pamiatky sa uplatňuje najmä konzervačná metóda. Snažíme sa chrániť nielen vlastnú substanciu historického diela, ale zároveň rešpektovať a chrániť aj všetky historickým vývojom dané zmeny, ktoré dokazujú prirodzený jav „starnutia“ pamiatky. V praxi to znamená, že cieľom konzervačného zásahu má byť v podstate len zastavenie alebo aspoň spomalenie prirodzeného procesu chátrania historického diela, ktoré týmto spôsobom ostáva neskreslené vo svojej autenticite i pre budúce generácie.

Veže Kláštora premonštrátov v Jasove

Kláštorný komplex jasovského premonštrátskeho opátstva patrí k najvýznamnejším sakrálnym areálom na Slovensku. Pre svoje urbanistické, architektonické a výtvarné kvality je od roku 1970 národnou kultúrnou pamiatkou.

Sanácia kláštora sa realizuje už niekoľko rokov. Po oprave krovov a výmene strešnej krytiny sa pristúpilo k oprave oboch kláštorných veží. Drevená konštrukcia veží je vysoká 15 m, je ukotvená do spodnej murovanej stavby oceľovými ťahadlami. Konštrukcia má pôdorys nerovnostranného osemuholníka. Veža má osem hlavných stĺpov umiestnených vo vrcholoch osemuholníka. Stĺpy sú podopierané na vodorovné účinky sústavou šikmých vzpier. Stĺpy sú uložené na trámy kríža základne. Vo výške 9,5 m je nosný trámový kríž helmice veže. Oba kríže sú zhotovené z dubového dreva, ostatné prvky sú z dreva červeného smreka a smreka obyčajného.

Zámerom investora bola kompletná výmena oplechovania veže, ktoré bolo na viacerých miestach poškodené nielen vplyvom degradácie plechu ale aj vplyvom poškodenia debnenia veže a niektorých nosných prvkov. Cieľom diagnostickej prehliadky bolo určenie rozsahu poškodenia drevených prvkov biotickými a abiotickými škodcami.

Prvým krokom pri sanácii historickej stavby je geodetické zameranie. Po zameraní nasleduje podrobná diagnostická prehliadka, ktorá je zameraná na biotické a mechanické poškodenia prvkov nosnej konštrukcie a ich spojov.

Na základe podrobného zamerania a diagnostickej prehliadky sa vypracuje statická analýza objektu a následne projekt sanácie. Počas diagnostickej prehliadky sa zistilo, že konštrukcie veží nie sú dostatočne vystužené. V jednej z veží chýbalo priestorové vystuženie, zabraňujúce skrúteniu veže. Veža bola v čase prehliadky mierne skrútená okolo zvislej osi. Na základe diagnostickej prehliadky a statického posudku jednotlivých nosných prvkov a ich spojov bola navrhnutá sanácia drevených konštrukcií veží. V prvom rade bolo potrebné zosilniť základňu veže, kvôli biotickému poškodeniu niektorých prvkov v mieste uloženia na murivo. Ďalej bolo nutné kompletne vymeniť prvky cibuľových skruží a debnenia.

Doplnili sa nové oceľové kotevné prvky tak, aby bola drevená konštrukcia kotvená v každom rohu do stien. Navrhol sa dodatočný výstužný systém z kruhovej ocele, umiestnený medzi hlavné nosné stĺpy. K hlavným nosným stĺpom sa umiestnili ďalšie vzperky, zabezpečujúce lepší roznos zaťaženia do základne veže. Pre prípad budúcich prehliadok sa navrhol systém rebríkov a medzipodesta pre bezpečný prístup do najvyššie položených miest veže. Medzipodesta okrem bezpečnosti prístupu osôb prispieva aj k zvýšeniu priestorovej tuhosti konštrukcie.

Piaristický kostol v Prievidzi

So stavbou jednoloďového kostola a priľahlého kláštora sa začalo v roku 1666 podľa vzoru kostola Il Gesu v Ríme. Kostol dostal svoju dnešnú podobu v roku 1753. Jednoloďový kostol s valenou klenbou má strechu sedlového tvaru, v mieste presbytéria je v pôdoryse strecha vejárovite zalomená. Krov má väznicovú nosnú konštrukciu so vzdialenosťou plných väzieb cca 4 metre. Krytinu tvorí medený plech na latovaní.

Na základe znaleckého posudku zdravotného stavu drevených prvkov boli vyzvaní autori článku, aby vypracovali návrh sanácie krovu. Následne bola vykonaná podrobná diagnostická prehliadka, pri ktorej sa zistili niektoré vážne nedostatky nosnej konštrukcie. Na mnohých miestach boli zistené poruchy strešnej krytiny, následkom čoho došlo k degradácii drevného materiálu nosných prvkov. Poškodené boli hlavne prvky nachádzajúce sa v blízkosti nosných stien, t. j. pomúrnice, väzné trámy, atď. Zistilo sa, že v minulosti osadené niektoré oceľové ťahadlá klenby boli demontované. Ďalšie ťahadlá boli výrazne prehnuté teda neúčinné.

To mohlo spôsobiť aj vznik trhlín v hlavnej murovanej klenbe. Kedy a prečo došlo k ich demontáži, sa autorom projektu nepodarilo zistiť a podľa informácií investora nie sú známe okolnosti ani čas tohto zásahu. V podkrovnom priestore a v interiéri kostola sú osadené geodetické terče, sledovaním ktorých sa určuje pohyb jednotlivých bodov. Geodetickým monitorovaním z októbra 2007 bolo zistené, že sledované body za obdobie jedného roka nezmenili svoju polohu. V rámci zachovania tohto priaznivého stavu bolo potrebné sanovať ťahadlový systém pomocou nových oceľových ťahadiel a existujúce ťahadlá aktivizovať predpätím.

Nové ťahadlá sa osadili tak, aby vertikálne nezaťažovali klenbu. Navrhovaný ťahadlový systém má tri hlavné časti: vodorovný prvok, šikmý prvok a stĺpik. Vodorovný prút prebiehajúci nad hornou hranou klenby je rektifikovateľný. Na pomocných drevených trámoch, uložených na väzné trámy, budú osadené krátke oceľové prúty, ktoré budú eliminovať priehyb vodorovného prvku od vlastnej tiaže. Šikmý prvok ťahadla, ktorý je osadený v pripravenej diere v murive, je kotvený z vonkajšej strany kostola. Tiahlo je kotvené na kotevnú roznášaciu oceľovú platňu. Zvislý stĺpik prenáša tlakové sily zo systému ťahadla do muriva. Po inštalácii ťahadlového systému bolo potrebné aktivizovať systém pomocou rektifikačných prvkov. Po ukončení sanácie sa odporúčalo naďalej geodeticky kontrolovať stav sledovaných trhlín, či nedochádza k ich ďalšiemu rozširovaniu.

Dokončení na další straně.

Obsah časopisu Eurostav 12/2011 zde