Architektura / občanské stavby

Chata Štrbské Pleso

Nedávno bola až na malé drobnosti dokončená výstavba Chaty pod Rysmi. Od ničivej lavíny, ktorá ju veľmi vážne poškodila v januári roku 2000, uplynulo takmer 13 rokov.

Miloslav Neumann , 2. 4. 2013

Nová chata na starom mieste

Boli to roky snáh o záchranu tejto populárnej a potrebnej chaty, roky jednaní, bojov s byrokraciou a úzkoprsými postojmi, roky nádejí, ale aj veľkých sklamaní a rozčarovaní, v ktorých sa mnohokrát premrhali priaznivé podmienky pre realizáciu optimálneho riešenia. Z toho prvých osem rokov to bol márny boj o realizáciu chaty na novom, vyššie položenom, bezpečnom a celodenne oslnenom mieste. Teraz, pri dokončení chaty, treba konštatovať, že v novovybudovanej chate sa zlepšila úroveň ubytovania hostí (aj keď kapacita sa nezvýšila, čo bolo podmienkou správy TANAPu), zvýšila sa však stoličková kapacita jedálne z 26 na 48 stoličiek, výrazne sa zvýšila kvalita ubytovania personálu vrátane hygienického zariadenia pre personál, zlepšili sa podmienky na prípravu jedál v samotnej kuchyni, ako aj jej zázemí, výrazne sa zlepšilo technické vybavenie chaty. Chata pod Rysmi v nadmorskej výške 2 250 m je najvyššie položenou chatou vo Vysokých Tatrách. Bola postavená v roku 1933 a už vtedy boli problémy s jej umiestnením. Na výhodnejšom, vyššie položenom, mieste ju vtedy nepostavili z politických dôvodov, platila dohoda s Poľskom, že objekty sa nebudú stavať v blízkosti hraníc. Tak sa chata postavila v hlbokom kotli, obkolesenom zrázmi Rysov a Ťažkého štítu. Na mieste, kde je ohrozovaná snehovými lavínami a kde je každý rok mnoho mesiacov takmer až po strechu zasypaná snehom. Chata prešla väčšími prestavbami v rokoch 1954 a 1977, niekoľkokrát bola poškodená snehovými lavínami a jej stav ovplyvnil zub času a tvrdé miestne podmienky. Veľká lavína v januári 2000 definitívne rozhodla, že chata potrebuje zásadné riešenie, pretože jej stav už bol neudržateľný a nedal sa riešiť len neustálymi opravami.

Majitelia chaty – majoritný Klub slovenských turistov a Slovenský horolezecký spolok JAMES – sa dlhý čas nevedeli dohodnúť na riešení situácie. Zatiaľčo SHS JAMES presadzoval stavbu novej chaty na novom bezpečnejšom a výhodnejšom mieste, KST chcel len rekonštrukciu starého objektu. Každý postupoval vlastnou cestou. SHS JAMES dal vypracovať posudzovanie vplyvov na životné prostredie, bez ktorého sa nedala realizovať ani jedna alternatíva. KST dal architektovi Rudolfovi Kruliacovi vypracovať projekt rekonštrukcie a snažil sa naň vybaviť stavebné povolenie. Postoj KST vyplýval zo skutočnosti, že návštevný poriadok TANAPu nedovoľuje turistom v zime prístup na chatu (zimný uzáver chodníkov), a preto v zimnej sezóne slúži horolezcom. Pre nich má práve v zimnom období chata veľký význam, lebo sa z nej výhodne nastupuje do Ťažkej doliny a z nej do stien Galérie Ganku, Vysokej a Rysov, ale aj na poľskú stranu pod steny Mengusovských štítov, Kazaľnice, Volej veže. Orientácia týchto stien na svetové strany ich predurčuje na zimné lezenie. Ako podklad pre vypracovanie posudzovania vplyvov na životné prostredie som vypracoval tri štúdie – na novú chatu na novom mieste, novú chatu na starom mieste a na rekonštrukciu jestvujúcej chaty. Počas prác na týchto štúdiách boli tieto konzultované so zainteresovanými zložkami, predovšetkým so Štátnou ochranou prírody SR – Správou TANAP-u – aj Štátnymi lesmi TANAP-u, no ich postoj k realizácii chaty na novom mieste bol po mnohých jednaniach jednoznačne negatívny.

 Márne boli naše argumenty, že chata sa nachádza v mieste s veľmi častým výskytom lavín. Chata už bola zasiahnutá väčšími lavínami, pri ktorých došlo k jej značnému poškodeniu v rokoch 1947, 1948, dvakrát v roku 1955, v roku 1962 a 1982, a ďalšími lavínami menšieho rozsahu. Chata je situovaná v mieste lavínových dráh označenými v katastri lavín pod číslom 129 a 130. Sú to lavínové dráhy zo severozápadnej steny Ťažkého štítu a zo sedla Váha. Pre nutnosť situovať chatu na novom mieste sa vyjadrila Horská služba, Stredisko lavínovej prevencie a tiež verejnosť vo Vysokých Tatrách. Za účelom podporiť výstavbu chaty na novom mieste sa konali zhromaždenia a písali sa petície. Niektoré požiadavky Správy TANAP-u podporované aj stanoviskom Slovenskej agentúry ŽP Banská Bystrica predurčovali aj samotné prevedenie chaty. Chata mala byť pri panoramatických pohľadoch čo najmenej viditeľná. Nemala mať červené okenice, tak bežné na alpských chatách, ktoré zvýrazňujú chatu v nepriaznivom počasí, fujavici či hmle. A chata mala mať kamenné murivo, resp. obvodový plášť obložený tatranskou žulou, čo prakticky vylučovalo použitie ľahkých drevených konštrukcií na obvodové steny chaty. To vo mne vyvolávalo rozpaky pri pomyslení na niektoré alpské chaty, trebárs v polovici deväťdesiatych rokov realizovanú Studlhütte z južnej strany Grossglockneru. Bolo zrejmé, kam smeruje vývoj v tomto smere. Vidno to na v nedávnej dobe realizovanej novej chate Monte Rosa-Hütte (2009) vo Wallise alebo na novej Refuge du Goûter v oblasti Mont Blanc. Tieto chaty majú drevené konštrukcie obalené do plechového plášťa, čo vytvorilo podmienky na veľmi rýchlu realizáciu výstavby.

Stavebné povolenie na rekonštrukciu chaty podané KSTnevstúpilo do platnosti. Nerealizoval sa ani jeden variant výstavby, nevyužili sa štátne financie na tento účel, nevyužili sa všeobecne priaznivé podmienky pre stavbu chaty na novom mieste, ktoré v tomto období boli. K zásadnému pokroku došlo až v apríli 2007, keď obidvaja vlastníci chaty vďaka vzájomným ústupkom podpísali zmluvu o výstavbe chaty s tým, že prvou alternatívou bude stavba novej chaty na novom mieste a druhou rekonštrukcia pôvodného objektu. Uplynuli ďalšie tri roky ku konkrétnej realizácii. Z hľadiska zainteresovaných zložiek už bol kladný postoj k realizácii chaty na novom mieste. No napriek obrovskému úsiliu a podpore mnohých ľudí i štátnych orgánov sa v tomto období už nepodarilo prekonať problém pozemku pre chatu na novom mieste. Zákony už teraz jednoducho neumožňujú stavať na pozemku štátu, napriek tomu, že štát na túto stavbu poskytol dotáciu. Bolo veľmi ťažké vyrovnať sa s touto situáciou a nájsť energiu na riešenie druhej alternatívy. Ani tá nebola jednoducho priechodná. Obnova stavebného povolenia trvala vyše roka. Komplikovaná bola aj dohoda na technickom riešení, kde nakoniec KST uznalo názor, že chatu je potrebné úplne prestavať vrátane odizolovania základových konštrukcií a stien od svahu Rysov, a tak ju zabezpečiť proti vode z topiaceho sa snehu, na západnej strane vytvoriť nábehový protilavínový štít so železobetónovými opornými stenami, využiť moderné materiály a technológie, aby chata čo najlepšie odolávala miestnym podmienkam.

V júni 2009 bolo obnovené stavebné povolenie a do konca októbra ateliér architekta Kruliaca dokončil realizačný projekt. V decembri 2009 sa začalo verejné obstarávanie na dodávateľa stavby a na firmu zabezpečujúcu leteckú dopravu materiálu. Stali sa nimi tatranské firmy znalé miestnych pomerov, ktoré majú veľké skúsenosti so stavebnými prácami v tomto náročnom prostredí. Po odovzdaní staveniska v júni 2010 bola predstava, že sa hrubá stavba chaty s definitívnym zastrešením zvládne do konca roka a v lete roku 2011 sa dokončí. No veľmi zlé poveternostné podmienky v druhej polovici leta 2010, ktoré ovplyvnili predovšetkým leteckú dopravu materiálu, tento plán zmarili. V roku 2010 sa zrealizovala len výstavba západnej časti chaty vrátane zastrešenia. Pred zimou bol prevedený provizórny nábehový klin, ktorý mal chrániť novostavbu pred prípadnou lavínou. Počas tejto výstavby východná časť chaty slúžila ako zariadenie staveniska a z nej boli poskytované aj najnevyhnutnejšie služby turistom. V postavenej západnej časti sa na jeseň robili aj vnútorné úpravy, aby zase tá mohla v budúcom roku slúžiť ako zariadenie staveniska a obmedzene aj turistom. V roku 2011 bola dokončená celá hrubá stavba chaty s definitívnou strešnou krytinou a opláštením, boli osadené panely fotovoltaiky. Sčasti sa robili aj vnútorné úpravy. Počas roku 2012 bola chata úplne dokončená. V novej dispozícii chaty je na prízemí jedáleň, kuchyňa so skladovým zázemím a technické zázemie – kotolňa, sklad paliva, agregát. Z jedálne je prístupná sušiareň odevov a výstroja pre hostí. Na severozápadnom rohu je zimná izba, ktorá slúži v núdzi, keď je chata v zime zatvorená. V lete bude izba slúžiť na ošetrenie zranených, čakajúcich na ďalší transport. Je tu aj hygienické zariadenie s WC pre personál odkanalizované do septika. WC pre hostí je suché mimo objekt chaty. V podkroví chaty je spoločná nocľaháreň hostí, izba chatára a izba pre ubytovanie personálu, zásobník vody a akumulátorovňa. Konštrukcia stien chaty je murovaná z pórobetónových kvádrov, okrem spodnej časti steny ku svahu Rysov, ktorá je takmer na výšku prízemia zapustená do terénu. Táto je železobetónová, ako aj nosné prvky protilavínového štítu, na ktorých je konštrukcia v kombinácii oceľ – drevo. Strop nad prízemím je drevený trámový, zastrešenie drevenými väzníkmi je dimenzované s ohľadom na možné lavínové ohrozenie. Strecha a steny sú zateplené sendvičovými panelmi s polyuretánovou penou, na streche hrúbky 150 mm, na stenách 100 mm. Strešná krytina je z falcovaného plechu Rheinzink, obovodvý plášť z rovnakého materiálu s horizontálnou drážkou. Okná majú vonkajšie posuvné okenice, ktoré ich zabezpečujú aj proti tlaku snehu.

Chata je vykurovaná ústredným vykurovaním. Ako zdroj tepla slúži kotol Herz na spaľovanie drevených peliet, kotol zabezpečuje aj prípravu teplej vody pre potreby kuchyne a personálu. V jedálni je kachľová pec s rúrou na pečenie, ktorá teplovzdušne prikuruje jedáleň, sušiareň aj nocľaháreň. Pre získavanie elektrickej energie je v chate namontovaný fotovoltaický systém Wattsun s fotovoltaickými panelmi, umiestnenými na juhozápadnej a západnej fasáde. Získaná elektrická energia slúži na osvetlenie chaty nízkoenergetickými žiarovkami, reguláciu spaľovacieho procesu kotla ÚK, na automatické ovládanie kachľovej pece a čiastočne aj pre potreby kuchyne. Pri zvýšenej potrebe elektrickej energie (čerpanie vody, spotrebiče v kuchyni) je táto vyrábaná elektrocentrálou so spaľovacím motorom, umiestnenou v technickom zázemí. Pre prevádzku chaty sa využíva zrážková voda na jar z topiaceho sa snehu, v lete dažďová. Pre zimné obdobie je na streche nainštalovaný snehotop. V podkroví chaty je zásobník vody objemu 5 m3, z ktorého sa vykrýva potreba vody v letnom období sucha. Stavebne nedokončený je ešte zásobník vody nad chatou taktiež objemu 5 m3. Veľa vecí na prevedení chaty a jej technickom vybavení sa menilo a riešilo počas výstavby. Výrazne to ovplyvnilo jej exteriér (strešná krytina, opláštenie), z technického vybavenia to bol fotovoltaický systém, prevedenie okeníc, pec v jedálni, kotol ÚK. Zmeny kvalitatívne zvýšili úroveň chaty, ktorá teraz prevyšuje úroveň vysokopoložených chát vo Vysokých Tatrách.

Aj keď je už ukončená celá výstavba chaty, stále nie som vnútorne vysporiadaný s tým, že sa chata nepostavila na novom bezpečnom mieste. Konštrukcia chaty je navrhnutá a nadimenzovaná tak, aby odolávala lavínam, no stále je tu riziko pre ľudí pohybujúcich sa v blízkosti chaty. Výstavba chaty bola náročnejšia aj finančne, základové betónové koštrukcie a železobetónové konštrukcie protilavínového štítu výrazne zvýšili náklady na dopravu. Chata na bezpečnom mieste mohla byť realizovaná vo váhovo ľahšej technológii a umožnila by aj rýchlejšiu realizáciu.

  • Autoři: Rudolf Kruliac
  • Země: Slovensko
  • Město: Štrbské Pleso
  • Datum projektu: 2009
  • Realizace: 2012
  • Užitná plocha: 298.91m2
  • Zastavěná plocha: 205.15m2

Klíčová slova:

občanské stavby horská chata

Mohlo by vás zajímat

Generální partner
Hlavní partneři