Hurá na víkend, hurá na vodu

Pátek, 11. Duben 2014 - 0:00
| Napsal:

Naloďte se na palubu hausbótu z dílny mladého bratislavského ateliéru endorfine a užijte si chvíle v komunitě "hausboťáků".

endorfine - hausbót Bobr - foto © archiv autorů a Matej Ďurnek
Fotoalbum: 
endorfine - hausbót Bobr - foto © archiv autorů a Matej Ďurneka
endorfine - hausbót Bobr - foto © archiv autorů a Matej Ďurnek
endorfine - hausbót Bobr - foto © archiv autorů a Matej Ďurneka
endorfine - hausbót Bobr - foto © archiv autorů a Matej Ďurneka
endorfine - hausbót Bobr - foto © archiv autorů a Matej Ďurneka
endorfine - hausbót Bobr - foto © archiv autorů a Matej Ďurneka
endorfine - hausbót Bobr - půdorysy
endorfine - hausbót Bobr - pohledy, řez
Katalogový list: 
Autor Pavol Ružbarský, Matúš Repka, Štefan Petras, Tomáš Dupkala
Ateliér ENDORFINE, s.r.o.
Světadíl Evropa
Země Slovensko
Město Bratislava
Suma 78 000.00
Měna EUR
Datum projektu 2011
Datum realizace 2012
Užitná plocha 78.11m2
Zastavěná plocha 96.68m2
Poznámka

obestavěný prostor : 246,4 m3

Ukotvení v komunite – a v pohodlí

Na začiatku bol malý jednopodlažný hausbót menom Bobor. Mama súčasnej obyvateľky na ňom cez víkend varila guláš, na ktorý prišlo celé Jarovecké rameno a deti rovno z bytu z Bratislavy. Otca vzali kamaráti „hausboťáci“ na túru loďou po ostatných hausbótoch. Vrátili ho za pol dňa. Tak to šlo od apríla do októbra viac ako desaťročie. Že by sa chatke zišlo zopár vylepšení, to domácim nestihlo ani na um prísť. Ale, ako som počula, naspäť už by nemenili. Čo s hausbótom architekti z Endorfine vyviedli, že ho domáci tak vrelo prijali?

Kto už navštívil Jarovecké rameno, vie, že hausbóty sú tu vyviazané tesne jeden za druhým, ako káčatá za kačkou (čo je, povedzme, prečerpávacia stanica, okolo ktorej boli vyviazané prvé lode a plávajúce objekty). Niektoré sú príjemné na pohľad, niektoré slúžia ako výstražný príklad. A Bobor? Nevytŕča. Načo aj – veď ľudia sem chodia kvôli prírode a komunite. A pritom sa celá podlahová plocha pôvodného objektu zmestí do dnešnej obývačky. K existujúcemu pontónu pridali majitelia väčší veniec z priehradových väzníkov a niekoľko nových oceľových plavákov, aby mal hausbót dostatočný výtlak na nové podlažie. Celé to zmajstrovali zvárači priamo na vode, takže hausbót nebolo treba vyťahovať do suchého doku. Potom pribudla konštrukcia z oceľových profilov a na ňu sendvičový panel s minerálnou vlnou. Strecha? Takisto sendvičový panel. Je pomerne ľahký, čo na vode zaváži (eh...) a jednoducho sa udržiava – chce to vysokotlakový vodný čistiaci stroj, wapku. Aby si hausbót zachoval charakter objektu spojeného s vodou, sendvičový panel na časti vonkajšej fasády i vnútri v obývačke ustupuje drevenému obkladu. Kruhové okná tu nenájdeme, ale zato ani vežičky (o tom hausbóte ste určite už počuli). Exteriérový výraz akcentujú rámy okien, presklených dverí a zábradlie v antracitovej farbe. Biela, tmavosivá a drevo – nekomplikovaná paleta, ktorú nájdeme aj v interiéri. A napokon tu máme terasy. Z požiarnych a bezpečnostných dôvodov sa dá prejsť vôkol celej stavby, ale poriadne rozmery terasa dostáva až na východnej strane, pri vstupe na hausbót. Že nájdeme aj terasu orientovanú k vode, to je jasné, táto bočná však má svoju príčinu – pani domáca má rada, keď vidí dianie nielen na ramene, ale aj na brehu.

Prvé dvere, na ktoré pri vstupe na hausbót narazíme, vedú do technickej miestnosti. Je, mimochodom, navrhnutá tak, aby sa do nej na dĺžku zmestil bicykel majiteľa. Nasledujúce dvere nás zavedú do ťažiskového priestoru – obývačky s kuchyňou. Tróni tu piecka na drevo a jej komín pokračuje voľne centrom miestnosti nahor a pomáha vyhrievať horné podlažie. To má samostatné elektrické vykurovanie, ktoré, ako sa dozvedám, vďaka výhrevnosti piecky takmer nikdy nie je potrebné. Južná strana dispozície je obrátená k brehu, a tak tu logicky nájdeme hygienu. Odpadová voda z umývadla, toalety, do podlahy zapusteného sprchového kúta a kuchynského drezu odteká do čističky, ukrytej pod malým mólom na východnom okraji pontónu.

Z obývacej miestnosti vedú schody na prvé podlažie (či palubu) a pre návštevníka práve na nich nastáva najväčší „fíha moment“. Hausbót totiž prvotriedne klame telom. Zvonku vyzerá vďaka sedlovej streche a jednoduchému členeniu fasád vcelku malý. V skutočnosti má 70 metrov štvorcových úžitkovej plochy. Schodisko vás zavedie do haly, kam zasvieti zapadajúce slnko od Petržalky, a tá do spálne, odkiaľ uvidíte pre zmenu východ slnka na hlavnom toku Dunaja. Z haly je ešte vyčlenený výklenok na čítanie a samostatný úložný priestor. Keďže sa z rekreačnej chaty stal celoročne obývateľný objekt, šatník sa tu zíde.

Hausbót Bobor má rad dômyselných architektonických riešení. Z tých dopredu premyslených tu máme bielu fasádu, ktorá zabraňuje prílišnej akumulácii tepla v interiéri (kde aj tak v lete nie je zima, pretože dvere na terasu bývajú permanentne otvorené). Prístup k vode z terás je vyriešený pomocou zábradlí na koľajnicovom systéme. Strecha a presah horného podlažia sú prispôsobené tak, aby na hlavnú plochu terasy nepražilo letné slnko. Neplánované riešenie boli napríklad drevené stupnice schodiska – provizórne schody pre majstrov fungovali a vyzerali výborne, tak načo ich meniť? Dostali antracitový náter a bolo. Ekologické, ekonomické, dôvtipné.

Tento hausbót ponúka príjemný komfort. Elektrinu privádzajú majitelia z brehu, z kohútikov tečie úžitková voda, iba tú pitnú si sem nosia. Priestoru je tu habadej, spodné podlažie vstrebe desiatich dospelých a horné šesť a viac detí. Dve paluby sú veľká výhoda – deti si kraľujú samé na poschodí a zákonní zástupcovia sa nemusia obávať, že sa im ratolesti nepozorovane vrhnú do Dunaja. (Aj tak majú pre všetkých záchranné vesty.) Ako vás iste napadlo, takáto perepúť sa tu zíde pri každej rodinnej oslave či štátnom sviatku. Z Petržalky je to sem autom, hádam, 12 minút, a hneď ste akoby v inom časopriestore. Na tej zelenej, prekvapivo priezračnej vode niečo je. Teda, okrem zdomácnelých labutí a tej loďky naproti, v ktorej polihuje pirát-kostlivec. (Vážne. Veselí ľudia, títo „hausboťáci“.) Ráno sa tu slnko odráža od hladiny Dunaja a pokryje celý interiér hausbótu magickou mihotavou tapetou. „Ani si nevšimnete, a pri rannej káve vám tu na hausbóte uletí aj pol hodina,“ hovorí mi na záver jeho pani a kráľovná.

Převzato z partnerského časopisu ARCH

Klíčová slova: