Architektura / občanské stavby

Skybox

Prepožičal som si časť názvu zo slávneho československého filmu z roku 1960 Vyšší princip, ktorý režíroval Jiří Krejčík a hrala v ňom plejáda skvelých československých hercov. O tomto na tie časy výnimočnom filme sa píše, že je to „...tlmený hold ľudskej odvahe“. Niekedy tú odvahu treba i v architektúre, hlavne v časoch neprajných..., lebo ten výsledok bude dlho „viditeľný“.

Ivan Gürtler , 26. 6. 2013

Po medzinárodnej urbanistickej súťaži na Petržalku z roku 1968 sa začiatkom sedemdesiatych rokov na bratislavskom Stavoprojekte začala konkretizovať urbanistická a architektonická koncepcia pripravovaného dovtedy najväčšieho „panelákového“ sídelného útvaru nielen Bratislavy, ale aj Slovenska. Obytnou zónou Háje sa začala realizovať Petržalka, postupne diskutovaná, spochybňovaná, až nenávidená... Zo zamýšľaných i dobrých urbanistickoarchitektonických konceptov veľa zostalo nezrealizovaných. Petržalka je dodnes najväčším nedokončeným a stále kvôli niečomu kolabujúcim projektom. Po roku 1989 havlovské „králikárne“ mali byť na tomto území zrovnané so zemou. Nestalo sa, pretože nebolo adekvátnej, resp. lepšej a okamžitej náhrady pre takmer 150 000 obyvateľov tejto mestskej časti Bratislavy. Porevolučná doba hľadala formou študijných úloh, workshopov, seminárov rôzne spôsoby a formy na jej „poľudštenie“. Asi to najmarkantnejšie a najokatejšie „humanizovanie“ sa prejavilo v realizáciách zatepľovania panelákov. Nekoncepčnosť, až nevkus všetkými farbami hýriacich fasád vytvára pre obyvateľov aspoň ako- -takú orientáciu a hlavne identitu. Ale to je asi všetko... V ostatných rokoch sa v Petržalke realizovalo viacero súborov stavieb, ale i samostatných objektov rôznych typologických kategórií, ale aj architektonických kvalít. Asi najväčší stavebný boom bol donedávna okolo Einsteinovej, obopínajúcej diaľničný ťah D1. Stredná petržalská radiála, trasa B, vedúca stredom sídelného útvaru popri Chorvátskom ramene, stále čaká na svoju definitívnu podobu. A práve v jej ťažisku, v krížení s najfrekventovanejšou priečnou komunikáciou Bratská – Pajštúnska – Kutlíková, je priestor, ktorý bol pôvodne uvažovaný pre Centrum sídelného útvaru. Donedávna ho charakterizovali okrem voľného priestoru dva dominantné objekty – bývalý Technopol, dnes Miestny úrad, a Kostol Svätej rodiny – a oplotená stavebná jama so základovou doskou a časťou vertikálnych nosných konštrukcií pre 3-podlažný objekt občianskej vybavenosti v tesnej blízkosti troch bodových obytných domov na Tupolevovej a Iljušinovej ulici. Práve umŕtvená stavebná činnosť rozostavaného objektu podnietila zmenu funkčného využitia tejto veľmi lukratívnej parcely s cieľom lepšieho využitia jej polohy pozdĺž Pajštúnskej ulice. Rozhodnutie postaviť polyfunkčný komplex s prevahou bytovej funkcie bolo asi to najvhodnejšie riešenie. Počas niekoľkoročného spracovávania predprojektovej a projektovej dokumentácie a ich schvaľovania došlo k recesii v dôsledku ekonomickej krízy, ktorá si vyžiadala zníženie investičných nákladov na minimum, ale hmotovo-priestorový a architektonický koncept a rozsah funkčnej náplne zostali zachované v maximálnej miere.

Tak začal na západ od voľného priestoru okolo Chorvátskeho ramena, na Pajštúnskej ulici, na okraji panelákov časti obytnej zóny Lúky, vyrastať polyfunkčný komplex. Už hrubá stavba dala tušiť, že to bude na petržalské pomery zaujímavé dielo. Po dokončení ju charakterizujú štyri bielo lemované kubusy nesúce tmavé a odstúpené podlažia „penthousov“, kolmé na Pajštúnsku ulicu, obojstranne vykonzolované ponad tmavú dvojpodlažnú podnož, s výrazným 14,5-metrovým vykonzolovaním smerom k spomínanej komunikácii. Ich vzájomné odstupy, podlažnosť i s ustúpenými nadstavbami penthousov vyplynuli z požiadaviek svetlotechniky. Z diaľkových pohľadov vznikla ilúzia levitujúcich výrazných bielo lemovaných objemov, ktoré nielenže svojím hmotovo-priestorovým onceptom obohatili „panelákové“ okolie, ale aj naznačili chýbajúcu mestotvornosť, charakteristickú pre mestskú triedu a jej urbanistický interiér. V tejto časti OZ Lúky stále pretrvávajú problémy so statickou dopravou. 219 parkovacích miest v objekte saturuje parkovacie nároky rezidentov a tzv. krátkodobé parkovanie pred promenádou zase parkovacie potreby návštevníkov obchodov a služieb.

Investor okrem úpravy okolia polyfunkčného komplexu, ktorá zahŕňa revitalizáciu parkovej zelene za objektmi s prepojením do patia medzi Skyboxmi B a C, vytvorí na priľahlých obslužných komunikáciách ďalšie parkovacie státia. Komunikačný systém okolo komplexu a dve parkovacie úrovne výrazne ovplyvnili funkčno-prevádzkové riešenie a nakoniec i architektonický koncept – prejazdný suterén a delené parkovanie na zvýšenom prízemí (oboje v severných travé podnože) si vynútili na západnej a východnej fasáde zdvojenie rámp. Najmä východná fasáda parteru mohla mať väčšie ambície do priestoru spomínaného budúceho centra. Delené parkovanie na zvýšenom 1. NP vzniklo vkomponovaním veľmi sympatického patia do ťažiska, medzi Skyboxy B a C. Patio je komorným medzičlánkom, prepájajúcim verejný park severne za objektom s veľkoryso navrhnutou promenádou pred celým komplexom. Je to veľmi pozitívny prvok konceptu, pretože okrem promenády a patia sú prevádzky občianskej vybavenosti, komerčných a servisných prevádzok (kaviareň, pošta, obchody a pod.) prístupné zo zvýšenej úrovne 1. NP, ale i v rámci ďalších prenajímateľných priestorov na 2. NP (fitnes,... ). Najmarkantnejšou charakteristikou komplexu Skyboxov je jeho južné priečelie, popred ktoré vedie promenáda, nadväzujúca na krátkodobé parkovacie státia z obslužnej komunikácie. To všetko prekrývajú vykonzolované štyri Skyboxy, každý podopretý trojicou tmavosivých oceľových „V“ podpôr. Dobrým dojmom pôsobia vstupy do bytov z promenády pod vykonzolovanými Skyboxami. Prevýšenie vstupných hál, ich farebné odlíšenie a veľkorozmerná alfabetická kaligrafia prispieva nielen k identite, ale aj k celkovému zážitku z nekonvenčného dizajnérskeho riešenia. Každý Skybox je pôdorysne a dispozične chodbovým obytným objektom s pestrou škálou kategorizácie bytov od 1-izbových po 4-izbové, orientované na východ a západ s priebežnými lodžiami. Tie nepôsobia monotónne, ich konštrukčné vertikálne a horizontálne prvky z pohľadového betónu v kombinácii s transparentnými výplňami zábradlí vytvárajú skôr zaujímavé plošné kompozície. Skyboxy mali tiež charakterizovať „rozpixlované“ oblaky na transparentných lexanových výplniach lodžií, avšak tento zámer nie je vizuálne presvedčivý či čitateľný. Jednostranne orientované byty majú do priebežných lodžií orientované obytné priestory, dovnútra dispozície vstupné a hygienické priestory. Vstupné, ako aj interiérové dvere na celú svetlú výšku podlaží dávajú bytom dojem exkluzivity, nie stereotypu. K ich veľmi dobrému priestorovému štandardu určite chýbajú v samostatných záchodoch umývadielka. Veľkometrážne byty penthousov na ustúpenom podlaží poskytujú nadštandard nielen plošne (veľkoplošné terasy), priestorovo, ale i technickým vybavením (klimatizácia, externé žalúzie,...). Snáď jedinou nevýhodou rozľahlých terás okolo penthousov je, že život na nich bude takmer denno-denne „monitorovaný“ obyvateľmi troch oproti stojacich 12-podlažných bytových domov. Komplex Skyboxov má zaujímavé stavebno-konštrukčné riešenie so železobetónovým skeletom, ktoré umožnilo realizovať jednoduchý, ale pôsobivý architektonicko-hmotový koncept. Použitie materiálov vystihuje súčasné progresívne architektonické trendy: farebný kontrast v umiernenej bielo-tmavosivej kombinácii, povrchy z trvácnych, ale nie drahých materiálov tvoria väčšinou dosky Cetris v kombinácii s tónovanými pohľadovými betónmi (lodžiové konzoly Isokorb), lexanovými lodžiovými výplňami s potlačou a hliníkovými výplňami stavebných otvorov. Každý prenajímateľný priestor a byt je vybavený samostatným meracím zariadením pre všetky typy energií. Penthousy a prenajímateľné priestory sú klimatizované. Vykurovanie v celom komplexe je zabezpečené podlahovým kúrením, v penthousoch doplnené podlahovými konvektormi. V suteréne komplexu je plynotesný CO kryt 2. stupňa o rozlohe 180 m2.

Úpravou verejných priestorov a bezprostredného okolia, doplneného mestským mobiliárom a záhradnou zeleňou, komplex svojou plasticitou a dizajnérskymi detailami pôsobí pozitívne, kultivovane. Večerná iluminácia a podsvietenie konzol Skyboxov nad promenádou je v tejto časti Petržalky oživením i vo večerných hodinách.

Petržalke pribudol polyfunkčný komplex, ktorý pozitívne a v našich podmienkach nadviazal na súčasné architektonické trendy vo svete. Je bezpochyby obohatením v tejto typologickej kategórii, ale najmä v mestskej časti, typickej panelovou zástavbou. A byty sú „na dobrej adrese a za dobrú cenu“!

  • Autoři: Kalin Cakov, Metodyi Monev, Ján Obušek, Emil Makara
  • Ateliér: cakov+partners
  • Země: Slovensko
  • Stavebník: Realcorp Development s.r.o.
  • Město: Bratislava
  • Ulice, číslo: Pajštúnska ulica
  • Datum projektu: 2007
  • Realizace: 2012
  • Užitná plocha: 29 560.00m2
  • Plocha pozemku: 9 561.00m2
  • Statika: Peter Gavaľa

Mohlo by vás zajímat

Generální partner
Hlavní partneři