Architektura / rodinné domy

Vila v Točnici - čo všetko je iné

Realizácia tohto rodinného domu začala úvahou mladých manželov v Lučenci o potrebe vybudovania rodinného sídla mimo urbanizovaného mestského prostredia.

EARCH.CZ , 23. 11. 2012

Funkcie a významy

Mierny svah vybranej lokality má vhodnú orientáciu k svetovým stranám. Je v dotyku s okrajom obce Točnica, ako súčasť jej intravilánu, umiestnený vo vyššej polohe ako miestna zástavba. Vrchná časť pozemku je vytváraná okrajom lesa. Obec sa nachádza v miernej kotlinke, okolité svahy sú lúčneho charakteru. Z miesta určeného na výstavbu je panoramatický pohľad na zvlnený horizont svahov s lúčnymi plochami a remízkami lesov. Ako sa vyjadril architekt, pri prvej návšteve lokality si uvedomil hodnotu okolitej krajiny, ktorá sa stala súčasťou jeho architektonického riešenia.

Prístup k domu je zo spodnej časti rozsiahleho svahovitého pozemku, asfaltovou komunikáciou popri jeho okraji. Ak prichádzame peši, prístupová vzdialenosť je primeraná k rozlohe pozemku, svah mierny, máme tak možnosť pozorovať architektonickú kompozíciu domu v jej dynamickej premenlivosti. Jemné priestorové plány, vytvárané drobnokresbou menších objemov, prekrývajúcich sa priehľadov cez objekt alebo do objektu na pozadí lesa, vytvárajú pocit prevrstvenia daného prostredia s architektúrou domu. Autor zvolil pre riešenie domu pavilónový koncept, veľkosť pozemku to prirodzene dovoľuje, architektúra domu tak preniká do priestoru v dvoch základných smeroch. Kompozícia domu je horizontálna, s akcentom vystupujúcej hmoty. Prevažujúca horizontálnosť je prerušovaná – môže nás zaujať napr. zatiaľ nevyrastený strom, ktorý prevrstvuje betónové plochy svojou nesmelou vertikalitou. Do betónových povrchov sú vložené presklené plochy, cez ktoré máme možnosť vniknúť pohľadom do interiéru.

K jednotlivým hmotám kompozície sú prisúdené funkcie, ktoré vychádzajú z denného rytmu života v dome. Považujeme za zaujímavý takýto prístup autora, ktorý k definovaným funkciám hmôt priraďuje cez ich materiálové povrchy významy, ktoré reagujú na základnú dualitu rytmu dňa a noci. Výrazné horizontálne betónové hmoty prechádzajúce od zóny krytého parkovacieho prístrešku cez utilitárne priestory do obytnej časti kuchyne, stolovania a obytného priestoru, sú „studené“ a tvoria súčasť dennej časti, plnej aktivít, svetla, prepojenia s vonkajšou terasou, výhľadov do krajiny. Vystupujúca hmota v ťažisku domu je obložená horizontálnymi lamelovými doskami z agátového dreva a predstavuje v autorskom určení zmäkčujúcu zložku dennej časti. Tu cítime z povrchu dreveného obloženia, prerušovaného oknami, isté napätie – na povrchu lamiel je materiálový nepokoj, akoby sa agátové drevo nechcelo celkom podriadiť svojmu presnému a prísnemu horizontálnemu prerezaniu –, je to však vhodný, doplňujúci kontrast k výrazu betónových plôch.

Z prístupových smerov k domu, pri stúpaní svahom, neuvidíme nočnú časť, vytváranú samostatným krídlom domu, orientovaným k dotyku s lesom. Tu sú povrchy architektúry tvorené bielou omietkou.

Rámec prístupového pohľadu na architektúru domu dotvára pozadie lesa. Myslíme si, že práve takto opísaná pohľadová komunikácia medzi architektúrou, bezprostredným okolím a existujúcou výstavbou rodinných domov, hospodárskych objektov, kostola a iných objektov v obci Točnica dokumentuje okamih, keď do vidieckeho prostredia prichádza výrazne nová architektúra. Je osadená na vyvýšenom mieste, ale pôsobí kultivovane, prináša novú kultúru spôsobom, ktorý vidiecke prostredie prijíma. Vyplýva to aj z vyjadrení majiteľov domu pri opise každodennej komunikácie s obyvateľmi obce. Pozemok nie je oplotený, je otvorený, hranice sú vytvárané prirodzene – prístupová cesta, les, terénny zlom.

Pôdorysná schéma domu

Pôdorys domu v tvare písmena T je vytváraný predovšetkým priamou líniou s kratším priečnym krídlom v jej strede. Schéma pôdorysu pracuje s plochami, priestorovo premenlivo pôsobiacimi. Takémuto plošnému diagramu, ktorý je na prvý pohľad strhujúci, dominuje vjazd a prístrešok pre automobily, cez ktorý prichádzajúci môže pokračovať k vstupu do domu. Uvoľnená pôdorysná schéma nedefinuje jednoznačne vstup do domu. Sémantické vyjadrenie „tu a jedine tu je vstup“ sa stráca v priestorových súvislostiach.

Plynúci, stále plynúci

je priestor domu. Vyjadrenie pohybu návštevníka sa odohráva na osi: príjazd autom, zaparkovanie, malé vnútorné nádvorie so stromom a vstupné dvere. K takémuto vstupu je možné prichádzať aj voľne z okolitých plôch, čo podporuje myšlienku domu, ktorý je pomerne striktne vymedzený, ale akoby základné hmoty domu boli okrem fyzického spojenia prepájané aj istou tekutosťou priestoru. Tento fenomén možno považovať za rodiaci sa prejav smerovania autora k svojmu špecifickému architektonickému prejavu. Vieme si predstaviť takto vytváranú architektúru v teplejších klimatických podmienkach napr. Stredomoria, ale klíma pri Lučenci u nás je o poznanie príjemnejšia ako severné oblasti krajiny. Predelenie priestoru medzi parkovaním automobilov pod prístreškom a malým átriom je vytvorené technickou miestnosťou. Po zádverí pri vstupe môžeme pokračovať priamo do obytných priestorov alebo cez niekoľko schodov do nočnej časti. Pôvodný návrh vonkajšieho bazéna, umiestnený v tejto súkromnej časti domu, nie je zatiaľ zrealizovaný. Denná časť je vytvorená kuchynskou časťou spojenou s obytnou a priamym schodiskom do prevýšenej časti domu s relaxačnými funkciami. Prevýšený priestor nad kuchynskou časťou je presvetľovaný okennými otvormi pri strope.

Modulácia

Betón je základný materiál stien, stropov, ktorého povrchy autor necháva pôsobiť v interiéri a exteriéri. Pri čelnom pohľade na dom vidíme na betónových plochách moduláciu dielcov, ktoré boli použité pri výstavbe. Moduláciu autor dôsledne prenáša aj do interiérových dlažieb, ktorých osi kladenia korešpondujú navzájom. Neubránime sa myšlienke, že použitím rozmerovej modulácie, ktorá vychádza z priemyselnej produkcie, sa v priestoroch ľudského obydlia stráca bezprostredný vzťah k priestoru, ktorý by mohol byť modulovaný rozmermi tela.

Povrchy

Vonkajšie povrchy domu na jednotlivých hmotách vyjadrujú spomínanú dualitu, ploché strechy sú pokryté štrkom, čo oceníme pri pohľadoch na dom a krajinu súčasne, vnútorné sú tvorené z betónových povrchov, veľkoplošných lesklých dlažieb a bielych omietok. Schodisko v obytnom priestore má drevený povrch na oceľovej konštrukcii. Svietidlá sú premyslene rozmiestnené. Na betónových plochách zaujmú ponechané technologické odtlačky stavebnej produkcie, využité ako výrazový prvok.

Dopĺňanie kompozície

Autorské konštatovanie, že strohá architektúra je v interiéri hlučná, vyjadruje aj formulovaná potreba majiteľov doplniť interiéry textilnými plochami. Nevzniká z potreby uzatvárať veľké presklenia z dôvodu intimity, ale skôr z dôvodu tlmenia zvukov. Aj iné autorské konštatovanie o tom, že výtvarným dielom je samotný dom, je vyjadrením rozhraní, na ktorých sa rôznia názory v dialógu autor a užívateľ. Je to viditeľné aj pri riešení prekrytia obytnej terasy. Autor uvažuje o dopracovaní riešenia pre vytvorenie slnečnej, napr. textilnej, clony pre pobyt na terase aj v slnečnej chvíli dňa alebo pri dažďovej prehánke. Podľa nášho názoru autor môže priniesť riešenie, ktoré dodá kompozícii príjemný detail, ako doplnok k celkovému dôslednému riešeniu architektúry a jej detailov. V podobnom princípe je už súčasťou vonkajšieho výrazu drevený obklad z agátového dreva, dodávajúci architektúre istú mäkkosť v detaile.

Nie vždy sa naskytne v našich podmienkach príležitosť komponovať architektúru v prevažujúcich krajinných súvislostiach, ako je to pri rodinnej vile v Točnici. Myslíme si, že autor vytvoril dielo, ktoré rozširuje diskusné pole v témach modernosť, vidiecke prostredie a architektúra ako médium, ktoré nás môže znovu a znovu inšpirovať.

obsah časopisu ARCH 06/2012 zde

Klíčová slova:

Generální partner
Hlavní partneři