Mestské zásahy

Mestské zásahy sú projektom, ktorý môže mať veľa podôb. Hlavnou ideou bolo skúsiť nájsť určité body, miesta a situácie v našom meste, o ktorých si myslíme, že nefungujú tak, ako by mali, alebo neprinášajú obyvateľom to, čo by prinášať mali. Často sú to miesta, na ktoré akoby každý rezignoval a nikto v nich nenašiel možnosť profitu. Nechceli by sme ostať len pri ich nachádzaní, ale navrhnúť pre ne reálne riešenia. Máme pocit, že v mestskom kontexte môžu niekedy aj malé zmeny priniesť veľký efekt. Náš projekt je miesto, kde sa môžu stretnúť viaceré záujmy: mestskí úradníci, ale aj obyvatelia mesta, architekti a umelci, sympatickí mudrlanti alebo špičkoví odborníci. Projekt nemá generovať zisk alebo bombastické sľuby, má sa pokúsiť niečo zmeniť. 

Je to zároveň aj spôsob, ako ukázať našim mestským úradníkom, aké by mohli byť ďalšie kroky a možnosti pri tvorbe verejného priestoru. Skúšame otočiť klasický spôsob distribúcie mestských zákaziek a jednoducho bez nároku na honorár a bez čakania na výzvu pomôcť svojmu mestu a okoliu. Možno prezentácia projektu pomôže zvrátiť verejnú mienku a poopraviť obraz architekta posledných dní – človeka, ktorý bez morálnych otáznikov stavia zlé stavby a kvôli krátkodobému profitu mení dlhodobo obraz mesta.

 

 

SCHODY JÁN STUDENÝ / ksa., LACO BARTKO, JÁN MIŠKOV, DANIEL SILVA Rozširujeme mapu mestských schodov návrhom eskalátora od Vydrice k hradu. Bezbariérové prepojenie hradu s nábrežím ako súčasť verejnej mestskej pešej komunikácie rozšíri nábrežnú promenádu na hrad a sprítomní prírodný masív hradného kopca. Ad Dóm: Eskalátor ako novodobá forma mestských schodov sprístupní miesta, ktoré nie sú dosiahnuteľné štandardnou cestou, a rozšíri parter o vertikálny rozmer.            

ZELENÝ (STARÝ) MOST IGOR MARKO (FORM ASSOCIATES LONDON), PETRA HAVELSKÁ Mosty Bratislavu a Bratislavčanov nespájajú. Naopak, skôr rozdeľujú. Starý most má šancu byť INÝ a mal by sa stať mostom pre ľudí. Návrh Zeleného mosta je pokusom o vytvorenie jeho novej identity. Existujúci most sa pretransformuje na čisto peší most – park. Iba čas a ľudia vytvoria jeho nový príbeh. Mal by to byť príbeh živého a neustále meniaceho sa organizmu.        

DIS(K)PLEJ DANIEL ŠUBÍN / ATELIÉR BAAR   Ako ponechať plot svojmu pôvodnému účelu, čiže transparentnosť, bezpečnosť, a pritom ho urobiť nevšedným, možno mierne nápadným, ale pritom nie zbytočne konfl iktným? Ako miestotvorne „trafi ť“ do tejto pravidelnej siete oplotenia? V našom prípade to môže byť aj viac zásahov, resp. terčov s fl uorescenčným povrchom, osadených do plotových styčníkov. Náhodilo alebo zámerne v grafi ckej skratke so zobrazením napr. siluety bratislavského nábrežia. Plot bude bázou, podkladom pre pixelový obraz. ako bežná stena je pre grafi ty. v nočných hodinách svetelne vyzývavý, zároveň orientačný ako stena z Braillovho písma pre vidiacich. Oplotenie naďalej ostane bariérou determinovanou bodmi – terčíkmi, vytvárajúcu štruktúru veľkoplošného displeja.  

OPEKAČKA AKO PERSONALIZÁCIA VEREJNÉHO PRIESTORU BENJAMIN BRÁDŇANSKÝ, VÍTO HALADA   Bratislava sa rozrastá, napriek tomu sa zdá, že verejný priestor mizne. Chceme slobodu používať mestský priestor, a ak nám ju mesto nedokáže poskytnúť, unikáme na jeho okraj. Ľahkou manifestáciou personalizácie priestoru je sériový betónový gril, ktorý zapĺňa miniatúrne záhradky predmestských domov. Umiestnenie grilov do noblesného Hviezdoslavovho námestia má zmeniť spôsob vnímania verejného priestoru. Každému dáva právo a možnosť tváriť sa, že „hviezdko“ je aj jeho predzáhradka. Voľná opekačka na „hviezdku“ je začiatok, ľahko čitateľnou ikonou a je len štartovacím impulzom. Jej úlohou je zmeniť naše zlozvyky a prelomiť neschopnosť a nudu existujúceho verejného priestoru a provokovať naše verejno-súkromné správanie. Potom možno príde čas na sofi stikovanejší presonálny- -verejný priestor...

SVINSKY KÚT RADOSLAV BUZINKAY, ANDREJ FERENČÍK, JAKUB VISKUPIČ / BEEF   Schody z Kapucínskej na Klariskú – frekventovaná pešia trasa – brána do historického mesta v dezolátnom stave. Dimenzia schodov a blízkosť mestskej knižnice ju pritom predurčuje na jedinečnú mestskú funkciu. Nezmyselnú podestu vo vrchnej časti navrhujeme prestavať na pobytové schody s vedľajšou funkciou exteriérovej letnej čitárne pre mestskú knižnicu a príležitostného kina.    

MIESTO NA DUNAJI MATÚŠ VALLO, OLIVER SADOVSKÝ, MARTIN LEPEJ, BRAŇO HUSÁRIK, PETER JANEČEK, DUŠAN CHUPÁČ / VALLO SADOVSKY ARCHITECTS   V našom projekte sme sa usilovali využiť Dunaj nielen ako miestotvorný fenomén, alebo fyzický priestor, ale použiť jeho energiu, pohyb.   Na špici je umiestnená mikroturbína, ktorá pri dobrých podmienkach dokáže zabezpečiť elektrickú energiu na osvetlenie a hudobnú produkciu na plate. Na plávanie v protiprúde sme vytvorili tri “kade”. Ich okraj a spodok sú pod vodou zabezpečené klietkou zo sieťoviny. Treťou atrakciou je vodné lyžovanie, opäť využívajúc protiprúd. Lyžuje v priestore na to vytvorenom, ktorý mu umožňuje pohodlný nástup a výstup z vody.   Na móle sa nachádza aj malý prístav s možnosťou ukotvenia menších člnov. Súčasne využívame „hľadisko“ – breh, so schodmi a drevenými stupňami na sedenie.    

OBJEKT „FREE WIFI“ MÁRIUS ŽITŇANSKÝ, PETER GONDA   Nosnou myšlienkou je splnenie dvoch funkcií: 1 Označenie miesta voľného bezplatného surfovania na internete 2 Príjemné posedenie či exteriérové pracovisko   Idea Spojenie logotypu označenia zóny s lavicou a následné vytvorenie objektu „Free WiFi“-logolavičky.      

ŽIDOVSKÁ ULICA MATÚŠ VALLO, OLIVER SADOVSKÝ, MATÚŠ DROBERJÁR, BRAŇO HUSÁRIK / VALLO SADOVSKY ARCHITECTS   Problém Staromestskej a Židovskej ulice pretrváva a diskusia na túto tému je stále živá. Globálne riešenie tohto problému určite nie je na dosah a vyžaduje ďalšiu časovo náročnú prípravu. My sme sa chceli zaoberať blízkou budúcnosťou a skúsili sme našim návrhom jednoducho vyriešiť hlavný problém Židovskej ulice – konfl ikt peších a áut. Húfy turistov hľadajúcich hrad alebo zrýchlení študenti medzi dvoma dôležitými autobusovými zástavkami predierajúci sa medzi autá je tu denná realita. Navrhujme preto rozšíriť chodník nad Staromestskú ulicu jednoduchou oceľovou konštrukciou kotvenou do pôvodného múru a prekrytou dreveným roštom. Chodník dočasne vyrieši problém Židovskej, umožní iné pohľady na Dóm sv. Martina a dodá ulici menej „odseknutý“ pocit.    

100 SLOV PRE VÝSTAVU BOGÁR KRÁLIK URBAN   Úpravy priestorov okolo Dómu sv. Martina sprítomňujú jedno z najvýznamnejších období nášho mesta – korunovačnú Bratislavu. Primárnou úpravou je obnova sklonitého námestia, ktoré na historických rytinách vidíme s korunovačným sprievodom. Navrhované riešenie prináša pohľadové uvoľnenie katedrály, ktoré umožňuje zažiť jej monumentalitu. Obnovou funkcie námestia sa vytvorí nový pobytový a zhromažďovací priestor v Starom Meste, ktorý je bezbariérový. Zároveň náznakovo pripomíname, že mestské hradby v minulosti prichádzali až k Dómu – v pokračovaní parkánového múra sú vztýčené obelisky pripomínajúce korunovácie 11 panovníkov. Elimináciu rušivého vizuálneho a akustického pôsobenia vyústenia Nového mosta zabezpečujeme líniovou a objektovou clonou s popínavou zeleňou.    

DREVENÝ MOST ILJA SKOCEK, RADO ZELIK   Nové pešie premostenie Staromestskej ulice. Nové trasovanie pešieho ťahu z mesta na hradný kopec. Romantické Rudnayovo námestie, prechádzka poza Dóm sv. Martina, pohľad do starobylej Kapitulskej ulice, schodisko (výťah) na mestské hradby a Drevený most, ktorý vyústi pri Dome dobrého pastiera na Židovskej ulici, nahradia bezútešný špinavý, posprejovaný, billboardami oblepený podchod (podjazd) popod Nový most, s jeho strmým schodiskom na jednej a kulisou pamätníka Holokaustu na druhej strane. Drevený most je uvažovaný ako dočasný, keď počas výstavby Vydrice bude jestvujúci podchod ešte menej použiteľný ako doposiaľ a pokým Staromestskú ulicu nepohltí očakávaný developerský projekt.     

ZELENÁ LINIA ROMAN HALMI, PETER JURKOVIČ, LUKÁŠ KORDÍK, ŠTEVO POLAKOVIŠ, IVAN PRÍKOPSKÝ, KATARÍNA BELADIČOVÁ / GUTGUT   Cesta ako rozhranie. Pri širokom profi le sa stáva silnou barierou, a to nielen fyzickou, ale aj psychologickou. Našou snahou je zmäkčiť silu komunikácie vložením zelene do električkového pásu. Vznikne tým kontinuálny pás zelene prebiehajúci prakticky po celom meste. Zeleň sa stáva trvalou súčasťou komunikácie. Rozpletá ju, zjemňuje jej účinok.              

DUNAJSKÉ BALKÓNY IVAN GŰRTLER, MICHAL BÁLEK, MARTINA PITLANIČOVÁ / IG AA SKA   Motív Zmeniť nevyhovujúci súčasný estetický, architektonický a stavebno-technický stav promenády, ktorý charakterizuje: zlá dopravná organizácia, nelegálne parkovanie áut, nedostatočný počet objektov s kultivovaným občerstvením, neaktuálny a nevhodne umiestnený mestský mobiliár (lavičky, odpadové koše).   Koncept Reanimáciou sadových a parkových úprav, segregovaním peších a cyklistických trás, úpravou ich povrchov, osadením esteticky kvalitného mestského mobiliáru po celej dĺžke promenády pod Hradom. Vymedziť kultivované priestory pre relax, odpočinok, pohodu, zážitky, posedenie priamo v kontakte s vodnou hladinou Dunaja. Malá architektúra „balkónov“ doplní komfort „hausbótov“ o jednoduché, ale kultivované občerstvovacie „boxy“. Ich výrazné farebné riešenie s akcentami oživí dunajskú promenádu z pohľadu nielen lodných turistov na Hrad a Podhradie, ale i pasantov promenády.    

FUCKALTÁNOK, VIVAT LOGGIA! VAŠKO, GSANDTNER, HODULÍK, ŠAJGALÍKOVÁ / IVA   Verejné mestské priestory sú živé organizmy existujúce z okamžitého momentu životného štýlu, urbánneho správania, politických, sociálnych a ekonomických súvislostí. Nostalgická kulisa námestia a outdoorového mestského interiéru bola vždy vyplnená agresivitou, voyerstvom, krásou..., dnes aj značkami, wlanom, športom, mladosťou..., preto nie je vhodné centrum mesta zapĺňať gýčom, replikami, nevkusom a staromódnosťou. Namiesto starcov, stariny, oldtimerov a komunistov zaplňme mesto súčasnosťou. Loggie sú miestami stretávania sa ľudí chránených pred slnkom, pohľadmi, počasím, miestami vystavovania sa slnku, pohľadom a vánku, boli to kolonády, arkády, portiká, loggie antiky, renesancie, stredomoria..., bludiská, konštrukcie, okná, steny, zastrešenia. Hviezdoslavovo námestie je oknom Bratislavy, z ktorého sa dívame na svet, ktorý sem prichádza, a oknom, cez ktoré sa svet na nás pozerá. Zväčšime tento priestor o medzipriestor, pridajme rozmer loggie, konštrukciu medzi svetom a nami, súčasnosťou a ambíciami, technológiami a nadšením vytvorme tekuté moderné loggie! Navrhovaná „komplikácia“ nahradzujúca/konkurujúca gýčový altánok je temporálnou/kontemporálnou architektúrou vygenerovanou na základe diagramov a parametrov miesta, činností a funkcií. Tekutá forma štruktúry je sformovaná 3D printerom a konštruovaná softvérom, realizovaná študentami architektúry ako workshop, inštitút vizionárskej architektúry.    

URBAN.SPORT.PARK.BA MAREK BOHUNICKÝ / BYRO   Socialized, self-controled, underbridge space, (undestructible) Pod Novým mostom na petržalskej strane, v kontakte so sadom Janka Kráľa a zadným vstupom do areálu Expo Incheba sa nachádza nevyužitý, nekontrolovaný priestor. Pritom jeho „strecha“ – mostovka mostu – ho predurčuje na mestské využitie. Myslím, že aj projektanti mostu mali niečo na mysli, keď zo spodnej strany na mostovky umiestnili raster svietidiel. Stačí ich opraviť, spojazdniť a bude svetlo. Bratislava nemá ešte verejný skatepark – bazén – jam, kde by sa mohli konať bežné jazdenia po škole alebo aj rôzne súťaže v mestských športoch. Spomínaný priestor pod mostom by bol podľa mňa vhodný... O čo ide: vybetónovaná oválna jama pod mostom, s tribúnou – schodíkmi na ploche oporného múru násypu. Ani tabuľu netreba. Viac na obrázku.

 

 

Psáno pro ARCHITEKT 04|2009

EDITORIAL | BYDLENÍ | MĚSTSKÝ DŮM V ULICI MILADY HORÁKOVÉ, BRNO | BYTOVÝ DŮM KOPEČNÁ, BRNO | BYTOVÉ DOMY NA VYHLÍDCE, PRAHA | ZÁPADNÍ MĚSTO – PRAHA 13 | VZESTUPY A PÁDY REZIDENČNÍ ČTVRTI BIJLMERMEER, AMSTERDAM | S BORISEM VOLOŠINEM – THE PARK – BULVÁR A PARK ZA MĚSTEM | MESTSKÉ ZÁSAHY / MATÚŠ VALLO, OLIVER SADOVSKÝ | ROZHOVOR S PAVLEM HNILIČKOU – KVALITA MĚSTA SPOČÍVÁ V MOŽNOSTI VOLBY | URBANITY – TWENTY YEARS LATER 2008–2010 | OLOVĚNÝ DUŠAN 2009 | PRECIZNOST JAKO CTNOST, NUTNOST A SAMOÚČEL / TEXT FRANTIŠEK LESÁK | BYTOVÝ DŮM PRO 21. STOLETÍ | LIDSKÝ ŽIVOT JE FORMOVÁN ZDMI | FENOMÉN BAŤA V NÁRODNÍ GALERII | CASUA – OD DETAILU K MĚSTU | NÁBYTEK ROKU 2009 | PRAMEN NESNÁZÍ PŘI EDICI PRAMENŮ | PRO VAŠI KNIHOVNU