Prostor ticha

Pondělí, 31. Říjen 2016 - 0:00
| Napsal: | Zdroj: Autorská zpráva

Na úpatí Malé Fatry stojí odnedávna dřevěná poustevna, vystavěná na počest katolického kněze Antona Srholce, významné slovenské osobnosti nedávné historie. Kolorit vesničky Ďurčiná tak byl obohacen o stavbu vycházející z prvků lidové architektury, která svou jednoduchostí nabízí návštěvníkovi tichý prostor pro rozjímání či prožívání samoty.

treea, Pustovňa Antona Srholca – foto © Karol Uhlárik
Fotoalbum: 
Katalogový list: 
Autor Peter Kasman
Ateliér treea
Světadíl Evropa
Země Slovensko
Město Ďurčiná
PSČ 015 01
Datum projektu 2016
Datum realizace 2016
Užitná plocha 9.36m2
Zastavěná plocha 12.00m2
Poznámka

Foto © Karol Uhlárik

Poslanie

Poslaním pustovne v tradičnej kultúre Slovenska je vytvárať priestor pre samotu, rozjímanie a ticho. Človek preto odchádza do pustovne, aby sa stretol s Bohom. Božie Slovo hovorí, že Boha máme ustavične hľadať. Boh sľubuje bytostnú skúsenosť s ním tomu, kto ho miluje a kto ho hľadá s čistým srdcom. I láska k Bohu si vyžaduje intimitu, ktorá sa dá najdokonalejšie prežiť v samote. Pustovňa je miestom, kde sa človek stáva vnímavejší na duchovný svet, vnímavý na hlas Boha, ktorý sa ozýva v jeho svedomí, ktoré je často akoby zanesené povrchnosťou nášho života. Je to miesto, kde hľadám…

Lokalita

Pustovňa Antona Srholca je umiestnená na pomedzí Ďurčanského a Rajeckého katastra, v mierne zvlnenom teréne lúk a pastvín. Objekty dediny SmartVil v lokalite Drieňová podliehajú kompozičnému vrstveniu objektov od „smart“ doplnkových stavieb: humna, stajní, sýpiek, … cez hlavné funkčné celky: remeselné domy a gazdovské dvory, … až po objekty „vyššieho“ významu: Zvonica sv. Ladislava, Božia muka a rozhľadňa, kam zrealizovaná pustovňa patrí.

Pustovňa je jedným z najdôležitejších orientačných bodov v okolí. Pozdĺžna os stavby – východ/západ – má svoju podstatu zakorenenú nielen v tradícii ľudového staviteľstva, ale aj vo svetskej architektúre a je akýmsi kompasom dediny.

Idea

„Ako celé ľudstvo, aj jednotlivec má svoje poslanie. Prísť tam, kam máme prísť. Naplniť svoj čas tvorbou a službou. Oslobodiť sa od zbytočného balastu hmoty k duchu, kde sú obrovské možnosti. Otvorená budúcnosť. Prispievať k hlbšiemu porozumeniu a k láske.“ Anton Srholec

„Aj viera má veľa rovín, tradícií. Koľko je hľadajúcich, váhajúcich, pochybujúcich, žijúcich v nevedomosti… Nepoznám nič múdrejšieho, ako naša židovská múdrosť odovzdaná Ježišom, potvrdená svedectvom miliárd ľudí, preverená a očistená dejinami, dnes jediný pozitívny globálny projekt. Nepoznám nič múdrejšieho a hodného v tom duchu žiť aj umierať.“ Anton Srholec

Oslobodenie sa od povrchnosti života, hmoty. Len vnímať svoje duchovno. Bez zbytočného balastu, bez dekoru, bez vplyvu vonkajšieho sveta, vykročením do priestoru ticha. Tento priestor zosobňuje pustovňa zasvätená Antonovi Srholcovi špecifickým spôsobom. Síce formálne nadväzuje na ľudovú architektúru, no súčasne transformuje jej prapodstatu jednoduchosti a čistoty. Nad predimenzovanou podlomenicou, ktorá vytvára „gánkove“ predpolie, je doštený štít – tympanon orientovaný na východ.

Tradičný, majestátny tvar v novej proporcii určuje svetové strany v rámci celej dediny, podporený hálkou na jeho vrchole a zhmotňuje novú kompozíciu vychádzajúcu z ľudového tvaroslovia. Východný tympanon s kresťanským motívom holubice, severná plná stena, južná perforovaná a západná stena so vstupom a tradičným oknom s delením v kríži, sú zmesou tradície vyzdvihnutej k modernému vnímaniu transcendentálneho priestoru meditácie, pokoja.

Zastavením sa pri zrubovej konštrukcii steny, ktorá vrhá hru farieb svetla a tieňa, vnímame zásah do zaužívanej tradície tesárskych majstrov. Touto perforáciou pozdĺžnymi výrezmi v styčných škárach hranolov sa pustovňa nevyhýba „novej“ transformácii tradičného. V miestach záklopiek, ktoré sú nanovo a výrazne sformované za účelom zvýšenia plasticity stien, je do jednej tretiny obojstranný výrez v masíve dreva a týmto spôsobom vzniká priestor, ktorému je priradený motív životných rovín tak, ako ich vnímal viacerými spôsobmi Srholec. Roviny života, roviny svetla… roviny „farieb“ života.

Triviálnosť, no zároveň súčasnosť stavby podporuje jej osadenie nad terén pomocou šiestich dubových kolov. Na nich je zrubová stavba pustovne s krokvovou sústavou, zastrešenou dreveným štiepaným šindľom. Použitie okna z 30. rokov 19. storočia s typickým krížovým delením na západnej strane, podporilo myšlienku spätosti zachovaného dedičstva našich predkov s novým prístupom v podobe hľadania nového tvaru, obnovenej funkcie a novým, až mysterióznym zážitkom z vnútorného priestoru.