ARCH 09 | 2012: Architektúra a užívateľ
Význam slova užívateľ sa už na prvý pohľad spája s užívaním, pretože ak je niekto užívateľ, tak by mal prinajmenšom užívať – „ brať z niečoho úžitok“.
Andrea Bacová , 21. 9. 2012
V zásade by to mala byť vo väčšine prípadov pozitívna a príjemná činnosť. Aj jazykové mutácie slova užívať – „geniessen“, „have a good time“, „uživanje“ – pozitívnu atmosféru jednoznačne vyjadrujú. Platí to však aj v prípade vzťahu užívateľa a architektúry? Užívame si architektúru vždy len s dobrými pocitmi?
Funkcionalizmus v minulom storočí rozvinul a dôsledne uplatňoval zásady, ktoré zdôrazňovali, že formu určuje funkcia, prevádzka a v podstate užívateľ v úlohe „vykonávateľa“ funkcie. Corbusierov modulor dodnes potvrdzuje, že hlavnú rolu v architektonickom priestore skutočne zohráva človek. Sú to určite v čase veľakrát overené pravdy, ku ktorým sa dnes, ako k pevným bodom, veľmi radi vraciame. A predovšetkým vtedy, keď zistíme, že architektúra komplikuje užívateľovi život, alebo že mu neponúka v požadovanej miere tie funkcie, na ktoré mala byť určená.
Paradoxom je, že nedostatky, ktoré vnímajú užívatelia, často nesúvisia s formálnou stránkou architektonického diela. Prevádzkové alebo dispozičné chyby, nedostatočný sociálny rozmer architektúry spôsobujú jej celkové negatívne vnímanie bez ohľadu na kvalitu architektonickej formy. Tu si však treba uvedomiť, že pod vplyvom materiálových a technologických inovácií, nových informačných technológií (digitálne programovacie softvéry) sa architektonická forma mení podstatne rýchlejšie ako funkcie a požiadavky užívateľov. Sullivanova téza z roku 1896 „form follows function“ postupne stráca na svojom význame. Dokazujú to mnohé aktuálne „sošné“ architektonické diela, ktoré si zakladajú na emocionálnom výraze a pôsobení (Enzo Ferrari múzeum, Modena, Future Systems; EYE filmový inštitút, Amsterdam, Delugan Meissl associated architects). Takýmto spôsobom architektúra nepriamo ovplyvňuje parametre nášho života a postupne mení svoj vzťah s užívateľom.
Roztvorené nožnice dávajú signál, že na tomto poli (vo vzťahu architektúry a užívateľa) sa niečo nové odohráva, aj keď ešte nevieme tento proces presne definovať. Čo je však zrejmé, je vzrastajúci záujem o množstvo low-costových urbánnych intervencií, zásahov do verejného priestoru, viacero dočasných inštalácií, ktoré iniciujú sociálne aktivity. K tomu patrí aj alternatívne využívanie viacerých neštandardných priestorov – Banská St a nica na stanici v Banskej Štiavnici, žilinská Stanica Zárečie pod rondelom dopravného viaduktu, KulturFabrik Tabačka v skladových priestoroch v Košiciach, podchod pri autobusovej stanici v Topoľčanoch, bratislavské KC Dunaj v priestoroch obchodného domu. Potreba dôraznejšie napĺňať sociálnu funkciu a posilňovať sociálny rozmer architektúry v kontexte urbánneho prostredia je v ostatnom čase skutočne evidentná. Množstvo úspešných ročníkov trenčianskej Pohody – obdivuhodný precedens improvizovanej dočasnej architektúry – je toho tiež dôkazom. Zdá sa, že sa skutočne na tomto poli niečo deje...
Aktuálne k téme prinášame recenznú lahôdku Letného pavilónu SNG od Holanďana Johna Boscha.
Andrea Bacová
OBSAH:
TÉMA: architektúra a užívateľ
9 ÚVODNÍK
AKTUÁLNE 10 SÚŤAŽE, VÝSTAVY
ROZHOVOR 14 REŠPEKTOVALI SME GENIA LOCI Gabriel Drobniak a Matúš Ivanič v rozhovore s Andreou Bacovou
REALIZÁCIE K TÉME 18 GABRIEL DROBNIAK – DUŠAN JURKOVIČ – MATÚŠ IVANIČ: REKONŠTRUKCIA REDUTY, BRATISLAVA Peter Vodrážka: Stará dáma v novom šate
24 MARTIN JANČOK – ALEŠ ŠEDIVEC: LETNÝ PAVILÓN SNG, BRATISLAVA John Bosch: Minimálna architektúra
28 MARIAN HLINKA – ZUZANA HLINKOVÁ: HOTEL PREUGE – REKONŠTRUKCIA A ADAPTÁCIA, PRIEVIDZA Martin Repický: Prvý dojem
34 BENJAMÍN BRÁDŇANSKÝ – VÍT HALADA – LACO STAŇO: DOM B, PLAVECKÉ PODHRADIE Ján Ťupek: Ukrytá veža v Plaveckom Podhradí
40 MARTIN VOJTA: NADSTAVBA BYTOVÉHO DOMU, BRATISLAVA Ján Studený: MVA – nadstavba Rumančekova
44 RADOSLAV BUZINKAY – ANDREJ FERENČÍK – JAKUB VISKUPIČ: MEZONET, BRATISLAVA – DLHÉ DIELY Peter Daniel: Severný vetrík
50 MATÚŠ JANOTA – MAREK ŠEBESTYÉN: INTERIÉR ADVOKÁTSKEJ KANCELÁRIE RELEVANS, BRATISLAVA Michal C. Hronský: Relevantná askéza
TEÓRIA K TÉME 54 DANIEL SZABÓ: ARCHITEKTÚRA BEZ BARIÉR – ZARIADENIA PRE SENIOROV
PROJEKTY K TÉME 56 IGOR LICHÝ – DRAHAN PETROVIČ – TOMÁŚ ŠEBO – EMANUEL ZATLUKAJ: POLYFUNKČNÝ BYTOVÝ DOM NOVÝ HÁJ, BRATISLAVA 58 JURAJ MIKULAJ – ANDREA MIKULAJOVÁ: VILA J, BRATISLAVA- JAROVCE 59 ZORAN SAMOĽ – BARBORA ŠAJGALÍKOVÁ: NOVOSTAVBA RODINNÉHO DOMU, GALANTA – KOLÓNIA
VÝSLEDKY SÚŤAŽE 60 BRICK AWARD 2012 – VEĽKÝ ÚSPECH SLOVENSKEJ ARCHITEKTÚRY RECENZIE 61 DANICA ŠOLTÉSOVÁ: O BRATISLAVSKÝCH DOMOCH TROCHU INAK INÁ KULTÚRA 62 RENATA REHOROVSKÁ: BANSKÁ STIAVNICA – ALTERNATÍVNY PRIESTOR PRE KULTÚRU 63 IVANA TLÁSKALOVÁ ZAVILLOVÁ: SPRAVODAJSTVO Z PRAHY 63 IMRO VAŠKO: ARCHITEKTÚRA POHYBLIVÉHO OBRAZU – METABOLISM RECALL ENGLISH SUMMARY 64 ARCHITECTURE AND THE USER
