ARCH 10 | 2011 : Architektúra kultúry

Čtvrtek, 27. Říjen 2011 - 15:58
| Napsal:

Architektúra kultúry by mala byť reprezentantom najvyšších hodnôt ľudského poznania. Na prvý pohľad sa môže zdať, že túto prominentnú úlohu v architektúre môžu plniť len domy, ktorých základná funkcia je významovo spojená s tradičnou kultúrnou činnosťou.

Guggenheimovo múzeum v New Yorku či v Bilbao, opera v Sydney či divadlo v Oslo sú skutočne reprezentačné ikonické kultúrne stavby, ktoré odzrkadľujú vzdelanostnú úroveň spoločnosti.

Sú však potom tie ostatné domy, ktoré neplnia spomínané funkcie, vari nekultúrne?

Stačí zmeniť uhol pohľadu a architektúru kultúry môžeme nahradiť kultúrnou architektúrou, ktorej významové hodnoty sú zviazané so zaužívanými modelmi správania a aktuálnym životným štýlom spoločnosti. V týchto súvislostiach sa potom kultúrnou architektúrou môže za určitých predpokladov stať aj verejný priestor, ktorý poskytuje možnosti na realizáciu kultúrnych aktivít. Stačí si spomenúť na ostatnú Pohodu, ktorá v krátkom čase zmenila trenčianske letisko na viacdimenzionálny multikultúrny priestor. Kultúra ako tvorivý proces môže byť architektúrou buď podporovaná alebo odmietaná. V reči teoretikov ide o tzv. „kultúrny precedens“ (viď recenziu Jarmily Bencovej Kultúrne v architektúre, s. 52 – 53) , ktorý je alebo nie je architektúra schopná prijať do svojich vnútorných vizuálnych vzorcov. Ak však chceme v tomto uvažovaní pokračovať, tak potom snahou každej architektúry by malo byť poskytnutie kultúrneho prostredia na realizáciu činností, pre ktoré je primárne určená. Miera reprezentácie, ktorú si prirodzene kultúrne prostredie za určitých okolností vyžaduje, je, samozrejme, závislá od charakteru vykonávanej činnosti. Kým v minulosti sa kládol veľký dôraz na reprezentačnú úlohu architektúry kultúrnych i sakrálnych stavieb, ktoré zastupovali divadlá, múzeá, koncertné sály, kostoly, v súčasnosti je možné pozorovať prijímanie nových, s reprezentáciou spojených, kultúrnych modelov aj v komerčnej architektúre (obchodných centier, športovo-relaxačných zariadení) ale i v administratíve, rovnako ako aj v architektúre privátneho charakteru. Prezentácia obchodných značiek môže byť za určitých okolností kultúrnym zážitkom, ktorý následne posúva komerčnú činnosť do rámca kultúrnej aktivity. Rovnako ako bývanie v reprezentatívnej rezidencii preberá predovšetkým smerom k vonkajšiemu prostrediu mnohé s kultúrou konfrontované významy. Iná situácia, samozrejme, nastáva v historickej architektúre, kde sú pôvodné hodnoty často vystavované tlaku aktuálnych požiadaviek. V takýchto prípadoch – ak chceme hovoriť o skutočne kultúrnych architektonických konceptoch – je nutné hľadať tolerantné riešenia, ktoré vyzdvihujú podstatné pôvodné historické hodnoty. Modelový príklad takéhoto prístupu prináša recenzia Andreja Hrauskeho mapujúca príbeh secesného obchodného domu v Ľubľane.

Súčasná architektúra takto nenápadne, pozvoľne a postupne prijíma do svojho obsahu nové kultúrne modely zachytávajúce aktuálny životný štýl. Jej funkčné určenie sa stáva v tomto kontexte nepodstatným. Podstatné je, že výskyt kultúrnej architektúry v jej akomkoľvek funkčnom prevedení má za následok zvyšovanie kultúry spoločenstva, ktoré ju užíva.

A to je dôkaz, že architektúra sama o sebe je kultúrou.

13 ÚVODNÍK

AKTUÁLNE
14 SÚŤAŽE, VÝSTAVY

ROZHOVOR
18 ARCHITEKTÚRA NIE JE VOĽNÁ TVORBA
Peter Bouda v rozhovore s Andreou Bacovou

REALIZÁCIE K TÉME
22 JURAJ ALMÁSSY, PETER BOUDA, RICHARD ČEČETKA, IVAN MASÁR, ONDREJ STRÝČEK: REKONŠTRUKCIA STAREJ RADNICE, BRATISLAVA
Peter Vodrážka: Symbol stredovekej samosprávy opäť ožil

28 VIKTOR ŠABÍK / BARAK ARCHITEKTI: KOLUMBÁRIUM A NÁMESTIE KRÁĽOVNEJ POKOJA, NITRA
Patrik Guldan: Nová sepulkrálna architektúra v Nitre

32 EVA TEPLANOVÁ – IGOR TEPLAN: DOM SMÚTKU, UHORSKÉ
Klára Kubičková: Small and great

36 EVA JIŘIČNÁ, PETR VÁGNER, JIŘÍ HUŠEK: KONGRESOVÉ CENTRUM, ZLÍN
Lukáš Šíp, Robert Špaček: Architektúra suverénneho názoru

40 UROŠ BIRSA, MATJAŽ PANGERC: GALÉRIA EMPÓRIUM, ĽUBĽANA
Andrej Hrausky: Umenie pokračovať

AKTUÁLNA REALIZÁCIA
46 KAROL STASSEL, JURAJ ŠUJAN: ADMINISTRATÍVNA BUDOVA WESTEND SQUARE, BRATISLAVA
Andrej Alexy: Na Západe niečo nové – Westend Square

TEÓRIA K TÉME
52 JARMILA BENCOVÁ: KULTÚRNE V ARCHITEKTÚRE
54 ROBERT ŠPAČEK: TÁ KNIHA JE O INOM

K TÉME
57 REINHARD SEISS: VYHORENÝ URBANIZMUS VIEDENSKÝCH PLYNOJEMOV

PROJEKT K TÉME
60 MARTIN PAŠKO: REFINERY GALLERY, BRATISLAVA

RECENZIE
61 JÚLIA KOLLÁTHOVÁ: 50+ - KATEDRA ARCHITEKTONICKEJ TVORBY NA VYSOKEJ ŠKOLE VÝTVARNÝCH UMENÍ V BRATISLAVE OSLAVUJE SVOJE 50. VÝROČIE ZALOŽENIA
61 RENATA REHOROVSKÁ: FUTURISTA JAN KAPLICKÝ KRÁČAL SVOJOU VLASTNOU CESTOU
63 IMRO VAŠKO: TOTAL_FLUIDITY
64 VERONIKA KROULÍKOVÁ: VYSOKOŠKOLSKÁ SKRIPTA VE VĚKU WIKIPEDIE
65 ONDŘEJ BENEŠ – OLDŘICH J. ŠEVČÍK: ČESKÁ ARCHITEKTURA LET 2000 – 2010 – INVENTARIZACE, KRONIKA, KONTEXTY, IMPERATIVY, ČILI KVANTITA A KVALITA ARCHITEKTURY JAKO VÝPOVĚĎ O NAŚÍ DOBĚ

INÁ KULTÚRA
66 IMRO VAŠKO: ARCHITEKTÚRA POHYBLIVÉHO OBRAZU – HIGH AND LOW
67 ONDREJ MARKO: MEDZI MOSTOM A MESTOM

ENGLISH SUMMARY
68 THE ARCHITECTURE OF CULTURE