Nové sklepy pro stará vína

Dezső Ekler je rozhodne zaujímavý architekt, hlavne ak sa pozeráme aj na teoretické základy alebo koncepčné zázemie architektúry. Po skončení školy si myslel, že nikdy nebude projektovať a najprv sa roky venoval sociálnym štúdiám. Sociologické záujmy ho priviedli k teóriám Alda Rossiho a späť k architektonickej praxi. Od Rossiho sa práve vďaka teoretickej práci dostal najprv k textom o architektúre Imre Makovcza, potom sa stal jeho nasledovateľom. Pri návšteve šopy postavenej pre tanečníkov v Nagykálló mu údajne Majster, starší kolega, povedal dnes už legendárnu vetu: „...ty robíš lepšie makovczovské domy ako ja...“ Za túto realizáciu bol v roku 1991 ocenený Palladiovou cenou za malú architektúru, v roku 1989 dostal Piranesiho cenu, v roku 1994 cenu Miklósa Ybla. V roku 2000 mu vyšla kniha Človek a jeho dom (Ember és háza).

V rokoch 2000 – 2003 bol popri mnohých svetoznámych architektoch vyzvaným dizajnérom v projekte firmy Alessi Tea and Coffe Towers, v roku 2005 pre nich navrhoval kávové šálky. Je profesorom architektúry na univerzite v Győri. Jeho staršou zlomovou realizáciou bol objekt garáží pre traktory vinárstva v Disznókő (1993 – 1995), kde ešte varioval makovczovské skrútené formy sfastiky známe z kostola v Paksi. Neskôr v týchto variáciách sám identifikoval foldingové postupy definované, alebo skôr popisované, Gillesom Deleuzeom, napr.: „Vnějšek není nehybná hranice, nýbrž pohyblivá hmota oživená peristaltickými pohyby, záhyby a přehýbáním, které vytvářejí vnitřek: nikoli něco jiného než vnějšek, nýbrž právě vnitřek vnějšku.“ /1/ V architektúre toto teoretické zázemie vedome prvýkrát použil Peter Eisenman. Prijatie Deleuzeovej koncepcie foldu umožňuje ďalšie rozvíjanie architektonického teoretického diskurzu, na ktorom okrem Eisenmana budujú svoje architektonické postupy Zaha Hadid, Steven Holl a ďalší.

V zmysle foldingovovej architektúry je navrhnuté aj vinárstvo v Somló. Za peristaltický pohyb je možné tu považovať celú miestnu kultúru vína a prírodný kontext vinárstva Sv. Heleny, z ktorého je nedávno dokončená časť pivnice – výrobne šampanského Kreinbacher – iba zlomkom. Hospodárska časť a vinárstvo boli postavené v rokoch 2009 – 2011 a ubytovacia časť s reštauráciou je tesne pred dokončením. Základom foldingu je tu predstava o geologických formách, ktoré popisujú ramená výtokov lávy z centrálneho miesta vinohradníckej oblasti, z vulkanického kopca Somló. Po tokajskom regióne je toto miesto druhou najvýznamnejšou vinohradníckou lokalitou v Maďarsku. Vlastníkom vinárstva išlo aj o rehabilitáciu miesta a oživenie produkcie slávneho vína zo zanedbaných a rozkúskovaných parciel pôvodných viníc.

Obrovské zvlnené geomorfné výrobné priestory (pivnice) sú navzájom poprepájané podzemnými chodbami a prekryté vrstvou zeminy, takže skôr pripomínajú prírodné útvary ako architektúru. Takmer všetky konštrukcie sú z betónu, väčšinu komunikácií medzi podlažiami tvoria rampy, tak aby boli priestory prístupné pre všetky manipulačné prostriedky. Prírodné svetlo do výrobní šampanského vniká iba cez dvojitú vrstvu veľkých kruhových presklených otvorov (okien), tak aby zabezpečilo stabilitu vnútornej klímy výrobní. Jediným prvkom, ktorý otvorene priznáva architektonický pôvod formy, je reprezentačná časť určená na prezentáciu vín, ktorá je formálnou variáciou podobných priestorov objektu vinárstva a citáciou archetypálneho vinohradníckeho domu so sedlovou strechou – folding je tak živený aj citovanou kultúrnou tradíciou.

Dvojnásobný výskyt tejto hadidovsky vypustenej masívnej formy konzoly, s obrovskou presklenou stenou s výhľadom do mierne zvlnenej krajiny okolo kopca akoby podčiarkoval silu peristaltických pohybov. Celý areál a výhľady z priestorov sú komponované tak, že všade, kde sa len dá, poskytujú výhľad na vzdialenejší sopečný vrchol s vinicami a aj samotný odstup centrálneho miesta oblasti stupňuje dojem veľkosti nesmiernych „formujúcich pohybov“, ktoré tu produkujú aj víno a architektúru.

Vinárstvo v Somló je opäť iné aj v kontexte Eklerovho doterajšieho architektonického diela. Formálne rozdiely jeho prejavu môžu byť prekvapivé, verbálne formulované teoretické zázemie tieto zmeny do určitej miery vysvetľuje: „...snažím sa uvedomovať si, čo robím, verbálna uvedomelosť má tú výhodu, že nevedie k tabuizovaným riešeniam, ale obohacuje architektúru, na druhej strane otroctvo tabuizovaných riešení vytvára obmedzenú subkultúru. Keď ťa zachytí takáto subkultúra, strácaš samostatnosť...“

Eklerove stavby sú zaujímavé samy o sebe, ale oplatí sa aj počúvať, čo o nich architekt hovorí.

Poznámka:1 DELEUZE, Gilles. Foucault. Praha : Herrmann a synové, 1996, s. 137.