S

STOA architekti - Městský hřbitov Prešov

V roku 2003 vypísaná celoslovenská verejná anonymná urbanistickú súťaž. Porotu návrh nášho tímu - Andrea Macejková, Miro Macejko a Marek Tkáčik jednohlasne oslovil. Hlavnou ideou konceptu bolo vytvorenie miesta posledného odpočinku vo forme lesoparku, priestoru nielen pietnom, ale aj na každodenné užívanie. Kombináciou plôch pohrebísk a lesoparku bol určený základný urbanistický princíp. Umiestnenie hrobových miest v rozvoľnenej kompozícii a zachovanie prírodného charakteru územia bolo podporené výsadbou vysokej a nízkej zelene. Prevažne rovinatú plochu územia sme tvarovali. Terénne valy , zákutia, rozvolnená kompozícia. Toto účelové modelovanie terénu vytvorilo optickú i pocitovú bariéru v kontakte s plochami pohrebiska. Svet živých a svet zosnulých v blízkom, no zároveň vzdialenom kontakte. V harmonickom kontakte. 

Z pôvodného návrhu zostal raster betónových komunikácií – tie určujú sektory pohrebísk (40 x 40m),ako základná komunikačná i orientačná osnova. Na takto zadefinovanú osnovu bola osadená kontrastná vrstva vlniacich sa kriviek mlatových peších chodníkov. Koncové polohy hlavných komunikácií majú cieľ – miesta s lavičkami na zastavenie, rozjímanie. Obľúbené miesto – južný cíp –zákutie s malou vodnou plochou. Dnes dokonca s rybími obyvateľmi. Vďaka, neznámemu darcovi. Prvý dôkaz prijatia tohto územia obyvateľmi.. 

Pred realizáciou prebehol aj archeologický výskum. Ten potvrdil, že táto lokalita je podstatná. Bola osídlená už v neolite – v slovanskej dobe i v počiatkoch uhorského štátu. Ďalšou vrstvou v území - bodové pole najvýznamnejších nálezov z jednotlivých historických období sú prezentované na infopaneloch. 

Foto: eArch

Vysoká a nízka vysadená zeleň, bude v budúcnosti vytvárať kontrast s plochami betónových komunikácií a jednotlivých hrobových miest. Už dnes z časti zjemňujú atmosféru a zároveň nahrádzajú chýbajúce parkové plochy okolitej zástavby sídliska. Lemujúce aleje i komponované skupiny majú vytvárať scenérie a komorné zákutia meniace sa podľa ročných období. 

Pietnosť miesta, prírodný charakter načrtli ako zvoliť výtvarné a materiálové riešenie. Tri prvky: cortenová – oceľ s riadenou koróziou, železobetón a prírodné drevo. Cortenová oceľ ako symbol postupného starnutia je uplatnená na vstupnom portále. Portál – monumentálna, striktná ťažká vstupná brána dvoch svetov. Rozmerný objekt brány v kombinácii s betónovými stĺpmi slúži aj ako hlavný orientačný bod v rozsiahlom území. Oplotenie z vertikálnych betónových stĺpikov je skôr priestorovým a vizuálnym medzníkom, ako ozajstnou fyzickou bariérou. Striedme, atypicky tvarované prvky drobnej architektúry lavičky, odpadkové koše, informačné a orientačné tabule, výtoky vody, osvetľovacie telesá,...sú v súlade s týmto konceptom. 

Neoddeliteľnou súčasťou návrhu i samotnej realizácie areálu bolo jeho technické riešenie. Retenčné nádrže, studne, vybudovanie vodovodu, dažďovej kanalizácie a závlahového systému Týmto bol vytvorený uzavretý vnútroareálový kolobeh vody. Areál je vybavený aj samostnatným osvetlením a kamerovým systémom. 

Foto: eArch

Realizovaním nového cintorína vznikla plocha pohrebiska 3,3ha – 67% a plocha zelene 1,7ha – 33%. Celkový počet hrobových miest je 2700. Hrobové miesta klasické, zelené, detské, urnové hroby urnové steny, urnové stĺpy, rozptylová a vsypová lúčka či les pokoja. Každý sektor bude mať veľkosti hrobov klasických, stanovením ich farebnosti, s dôrazom na používanie výzdoby z prírodných materiálov. Neoddeliteľnou súčasťou areálu bude umiestnenie výtvarných a sochárskych diel vo vybraných polohách - v budúcnosti.. 

Foto: eArch

Generální partner
Hlavní partneři