OMA - Rem Koolhaas

Pátek, 7. Říjen 2011 - 2:00
| Napsal:

OMA alebo Offices for metropolitan architecture je jedna z najprogresivnějších a najznámejších architektonických kancelárií na poli súčasnej architektonickej tvorby.

OMA - Rem Koolhaas
seminární práce
SAT | Současná architektonická tvorba
FA ČVUT v Praze

Ivan Gogolák | šk.rok 2010/2011

odborný garant předmětu | Ing. arch. Petr Vorlík PhD.

Pretože kancelária samotná v súčasnosti číta viac ako 300 členov a 4 pobočky na 3 kontinentoch, zameriam sa v tejto práci na osobu Rema Koolhaasa ako architekta, ktorý jej dal smerovanie, spôsob pohľadu na svet a v súčasnej dobe je jej vedúcou postavou. Vopred sa ospravedlňujem za možné zavádzanie alebo dezinterpretácie, ktoré môžu prameniť z obrovského objemu práce odvedené kanceláriou OMA a jej sesterských organizácií.

Tak ako som spomenul v úvode – keď hovoríme o kancelárií OMA, musíme hovoriť o Rem Koolhaasovi (RK), ktorý je označovaný za „Le Corbusiera našej doby“1, sám tieto superlativy berie s rezervou. Aby sme si osvetlili cestu RK za architektúrou a jeho spôsob pohľadu na ňu musíme prejsť jeho životom a dať jednotlivé časti jeho osobnosti do kontinuálnych súvislosti.

Cesta k filmu RK sa narodil do vojnového Rotterdamu 17.novembra 1944. V ´52 odchádza s rodinou do Jakarty v Indonézií, kvôli tomu že jeho otec vo svojich textoch prispel k jej samostatnosti, a stal sa jej kultúrnym atašé . V ´56 roku sa vracia do Amsterdamu. Podľa slov samotného RK je základom jeho tvorby vnem z týchto období ako dvoch období organizovaného chaosu povojnovej Európy a ázijského zážitku v kontraste s nudou a organizáciou po návrate. Túto nudu, ktorú RK zažíval po návrate pretrhol až nový riaditeľ mestskej galérie, ktorý priviedol do mesta súčasné umelecké diela v sérií svetových výstav – najmä avantgardy. Spolu s filmami od režiséra Michelangela Antonioniho to bol utváraci kultúrny vklad osobnosti RK.

Jeho otec, Anton Koolhaas, ktorý bol nielen indonézsky kultúrny atašé ale tiež novelista a novinár, vďaka tomu sa RK dostal na dráhu žurnalizmu v denníku Haagse Post. Toto vytvorilo v RK podľa jeho slov „až kanibalistickú vzťah k informáciam“2, detailom. Počas pôsobenia ako žurnalista bol tiež súčasťou skupiny holandských filmárov ako scénarista spolu s Rene Daalderom, Jan de Bontom, Roby Müllerom a ďalšími. V tejto spoločnosti natočil niekoľko filmov v ktorých si aj zahral a to De 1,2,3,Rhapsodie(1965) ; taktiež filmDe Blanke Sklavin(Biely otrok-1969) ktorý bol svojho času najdrahší holandský film všetkých čias a stal sa kasovým prepadákom- i so svojím komerčným zameraním sa nakoniec stal umeleckým filmom. Toto bola cesta RK, ktorá z neho urobila scénaristufilmára v jednej osobe.

 ... k architektúre

Cesta k architektúre sa v tomto bode zdá veľmi nepravdepodobná avšak s predpokladmi RK ako bol napríklad jeho dedo Dirk Roosenburg, ktorý bol modernistický architekt pracujúci pre Hendrik Petrus Berlageho pred otvorením vlastného ateliéru a jeho stretnutie s Constantom za účelom interview v roku 1966 otvárajú v jeho živote nové dvere. Constant Nieuwenhuys, situacionista, antikapitalista – veril že nahliadanie na spoločnosť je možné cez urbánne formy preto vytvoril projekt „New Babylon“, urbánnu megaštruktúru s aplikáciou mriežky rozprestretú vo vrstvách vytvárajúcu scénografiu a nahodilosť verejných priestorov ako i priestorov pre žitie, ktorá mala mať dopad na sociálnu stránku života.

RK sa tu prezentuje ako architekt slovami : „In any case two proffesions, the scriptwriting and architecture are very close, because for both you have to consider a plot, you have to develope episodes and you have to create critical montage that makes it interesting, and a sequence that makes the ... circulation or the path to do order experience building interesting in its suspense.“ 3

... k písaniu

RK navštevuje Architectural Association School of Architecture v Londýne v rokoch 1968-73. Počas tejto doby sa dostáva do Berlína kde vidí Berlínsku stenu v jej prvej dekáde, je to v roku 1970 a sám RK je očarený mnohosťou jej foriem a sociálnym aspektom, ktorý vytvára. Určitá agresia architektúry s príchuťou perverznosti, ktorej čelil v kontraste vštepovaného všenázoru že architektúra má oslobodzovať ho natoľko fascinovala, že vytvára školskú prácu s názvom Berlínska stena ako architektúra, kde delí Berlín na dobrú a zlú časť- pričom vychádza z aspektu že dobrá časť je ohradená hradbou.

Toto sociálne napätie prejal do práce Exodus, or the Voluntary Prisoners of Architecture, v ktorom kombinuje prvky steny a jej sociálnych aspektov spolu s megaštruktúrou a vrstvením známych z Nieuwenhuysových prác, a implementuje ich do centra Londýna ako blok ohradený stenou pričom podľa tejto utópie?/dystopie sa zvyšok Londýna stáva opusteným. Všetci zvonku sa chcú dostať do vnútra lebo tušia že tam môže byť niečo lepšie. Toto až absurdné hranie si so zmýšľaním ľudí sa pretavilo i do grafickej podoby projektu ktorý číta 20 obrazov. Tento projekt sa odráža v jeho výtvarnom pojatí dodnes určitá vrstevnatosť prezentácie podporená kolážovou technikou a surrealistické obrazy sú pre kanceláriu OMA typické do dnešných dní. Výtvor na ktorom spolupracoval s Eliom Zenghelisom, svojou ženou Madelon Vriesendorpovou a Zoe Zenghelisovou mu priniesol grant pre pobyt v New Yorku, kde vytvoril knihu Delirious New York (Treštíci New York-1975), ktorá ho vyniesla do vyšších architektonických kruhov svojím retroaktívnym manifestom vývoju New Yorku a vyrieknutím niekoľkých teórií v priebehu- mriežka, vrstevnatosť, multiplikácia, „príbeh“ domu a vstup narácie do architektúry. Kniha je bohato ilustrovaná jeho ženou surrealistickými výjavmi z New Yorku.

Týmto aktom dovršuje RK svoje žurnalistické predpoklady a stáva sa spisovateľom. „Architekt, ktorý píše a spisovateľ, ktorý stavia.“4 -k projektom, ktoré sa vyskytli v samotnej knihe by bolo za hodno dodať že všetky boli myslené ako papierová architektúra, všetky projekty podporovali teórie spomínané v knihe ako i naratívne projekty príkladom môže byť bazén doplávajúci z Ruska, City of the Captive Globe (1974), Hotel Sphinx (1975), New Welfare Island/Welfare Palace Hotel (1975-76), Roosevelt Island Redevelopment (1975) – všetky tieto projekty s výraznou vrstevnatosťou a „príbehom“, s výskytom nahodilých prvkov.

Osobne sa domnievam, že táto “preoma“ fáza je najdôležitejšia a formuje vývoj až do dnešných dní. RK sa tu ukazuje v komponovaní ako scénograf, v príbehu objektu ako spisovateľ a vo forme ako architekt.

Pokračování na další straně

...k OMA

V roku 1975 RK zakladá v Londýne OMA v spolu s Eliom Zenghelisom, učiteľom z AASA London a spolutvorcom projektu Exodus ako i ďalšími - svojou ženou Madelon Vriesendorpovou a Zoe Zenghelisovou . V 80. a na začiatku 90. rokov sa ateliér prevažne venuje súťažiam a mnohé z nich vyhráva avšak projekty sa nerealizujú. Príkladom toho môže byť projekt Holandského parlamentu v Haagu, na ktorom sa spolupodieľala i jeho študentka Zaha Hadid.

Medzi ďalšie projekty patrí napríklad- City Hall the Hague, Parc de la Villette a ďalšie. Spoločné majú tieto projekty výtvarnú stránku, ktorá pokračuje v nastolenom trende obdobia predomou.

... k AMO

Po roku 1985 dochádza v ateliéry k zmene smerovania a to rozhodnutím väčšej komercializácie tvorby, čo prispelo k rastu kancelárie ale taktiež úbytku ideových projektov. V tejto situácií z OMA odchádza spoluzakladateľ Elia Zenghelis. Situácia sa začína lepšiť po vydaní súboru práci pod názvom S, M, L, XL spolu s Bruce Mauom, Jennifer Siglerovou a Hans Werlemannom v roku 1995, kde v eseji Bigness predniesol Koolhaas názor k pálčivej otázke veľkého s ktorým sa súčasná architektúra vyrovnáva zároveň s tým argumentoval nedôležitosťou tradičných prístupov pri prekročení určitej mierky –„5.Ze všech těchto radikálních rozchodů – s měřítkem, architektonicou kompozicí, tradicí, pravdivostí, morálkou – vyplývá rozchod poslední a nejradikálnější: Velikost přestala být součástí jakékoli městské tkáně.Existuje-nanejvýš koexistuje. Jejím podtextem je zkurvený kontext.“5- v orig FUCK CONTEXT. Dalo by sa hovoriť o návrate a to ako v grafickom podaní tak sile myšlienok podávaných RK ako spisovateľom/ esejistom. Dielo zároveň ukázalo nové štandardy v grafickej prezentácií architektonických výskumov a tvorby, ktoré odkazovali k pôvodnej prezentácií.

Patent Tall and slender-pre stavbu výškových budov spolu s patentom na prerezávanie vnútornych priestorov z roku 1996 dávajú tušiť veľký myšlienkový rozvoj. Použitie počítačovej grafiky spolu s použitím koláží a atraktívnych scénických grafov sú typické pre túto dobu s presahom dodnes. Tieto pozitívne zmeny sa prejavili v ocenení Pritzkerovou cenou v roku 2000.

Nasledujú ďalšie knihy ako Mutations(2001)- projekty z Harvardského učenia, Content(2004)-kniha vyplývajúca z štúdií o popkultúre pre Pradu a mnoho ďalších. Túžba RK po informáciách sa odzrkadlila vo vzniku AMO v roku 2004 ako výskumnej platformy, ktorá skúma architektúru nearchitektonickým spôsobom akoby z vonku a hľadá odpovede na položené a nepoložené otázky. Jedným z posledných počinom je esej Junk-space, ktorá rieši súčasný mestský priestor.

... a do budúcnosti ...

Všetko naznačuje tomu, že kancelária OMA si svojou prezentáciou udržuje štýl grafickej prezentácie typický pre RK – kolážovosť, nahodilosť, výskyt zdanlivo nesúvisiacich prvkov sú typické pre ideové časti a prenikajú čiastočne i do geometrie grafov na druhú stranu sa tu objavujú precízne vizualizácie pre konečného klienta, niektoré však brilantne poznačené stopou veľkosti a tým pádom nahodilosti megaštruktúry. Vznik AMO je veľkým krokom pre architektonickú prax, kde papierové projekty sú dotované tvorbou a opačne ideami. V zmäti projektov sa objavujú aj projekty ktoré nesú už len myšlienkovú nie však grafickú stopu RK.

Kancelária OMA by sa teda dala bez nadnesenia označiť za tvorcu smeru „príbehu“ v objektoch, ktorý vyšiel čiastočne z kinematografie/scénografie a smeruje na začiatku 21. storočia k nahradzovaniu jej pohybov, pohybom informácií z ktorej konštruuje nové scény architektúry- jej formovaním a deformovaním.

Uvidíme ako sa to časom odrazí na grafickom pojatí, ktoré balansuje na hrane popu a surrealizmu. Jeden z možných smerov je možno čítať v oživení konceptu Archigramu Bjarke Inglesom ktorý z tohto ateliéru vyšiel, ktorý smeruje viac k pop kultúrnym obrazom.

Použitá literatúra a zdroje

1., Yes is More, Evergreen,2010 8.str- pôvodne Jeffrey Kipins.Recent Koolhaas, El Croqius 79,1996
2, Rem Koolhaas: A Kind of Architect,2008 4min 49s
3., Rem Koolhaas: A Kind of Architect,2008 9min 15s
4., Rem Koolhaas: A Kind of Architect,2008 9min 55s
5., Architektúra na prahu informačního věku, Tichá str.101-112 Rem Koolhaas:Velikost, aneb problém velikého(v orig. Bigness z knihy S,M,L,XL), Zlatý řez, 2001, str.107

Publikácie:

Třeštící New York, Rem Koolhaas/ Arbor Vitae, čes.preklad Delirious New York z r.1975, 2007
Mutations, Rem Koolhaas, Stefano Boeri, Sanford Kwinter, Daniela Fabricius, Hans Ulrich Obrist, Nadia Tazi, Actar, 2001
Architektúra na prahu informačního věku, Tichá str.101-112 Rem Koolhaas:Velikost, aneb problém velikého(v orig. Bigness z knihy S,M,L,XL), Zlatý řez, 2001
Architektúra v informačním věku, Tichá str.93-112 Rem Koolhaas:Brakový prostor(v orig. Junkspace), Zlatý řez, 2006
OMA/ Rem Koolhaas 1987/1992, El Croquis 53 ,1992
OMA/ Rem Koolhaas 1992/1996, El Croquis 79,1996
OMA 1996/2006, El Croquis 131-132,2006
OMA 1996/2007, El Croquis 134-135,2007 Yes is More, Evergreen,2010

Film:

Rem Koolhaas: A Kind of Architect,2008