Byt či nebyt? To je otázka...

Úterý, 29. Duben 2014 - 0:00
| Napsal:

Nadějné oživení košického sídliště Terasa, které by mohlo ukázat cestu k budoucí revitalizaci neutěšeného prostředí sídlišť.

Vallo Sadovský architects - obytný soubor Nová Terasa - foto © Tomáš Manina
Fotoalbum: 
Vallo Sadovský architects - obytný soubor Nová Terasa - foto © Tomáš Manina
Vallo Sadovský architects - obytný soubor Nová Terasa - foto © Tomáš Manina
Vallo Sadovský architects - obytný soubor Nová Terasa - foto © Tomáš Manina
Vallo Sadovský architects - obytný soubor Nová Terasa - foto © Tomáš Manina
Vallo Sadovský architects - obytný soubor Nová Terasa - foto © Tomáš Manina
Vallo Sadovský architects - obytný soubor Nová Terasa - situace
Vallo Sadovský architects - obytný soubor Nová Terasa - půdorys
Vallo Sadovský architects - obytný soubor Nová Terasa - řezopohled
Katalogový list: 
Autor Matúš Vallo, Oliver Sadovský, Branislav Husárik, Peter Janeček, Dušan Chupáč
Ateliér Vallo Sadovsky Architects
Světadíl Evropa
Země Slovensko
Město Košice
Datum projektu 2011
Datum realizace 2013
Užitná plocha 14 378.00m2
Zastavěná plocha 4 215.00m2
Plocha pozemku 15 809.00m2

„Ako základ vnútornej istoty človeku niekedy stačí presvedčenie o tom, že má svoje miesto v tomto svete, a že mu nikto nesmie siahnuť na jeho vymedzené súkromné územie... I mimo svojho domova, v provizórnych podmienkach, sa človek vyznačuje vytrvalou potrebou reprodukovať svoje domáce vzory udržania si domáceho poriadku, ktorý je len mikromodelom poriadku sociálneho, čím doslova pripomína korytnačku, ktorá neustále nosí svoj domov so sebou a uspokojí sa aj s tým najnutnejším minimom.“ /1/

Pevne zakorenená podstata človeka a jeho fyzická podoba môžu viesť k predpokladu, že existuje jedna optimálna schéma ľudského bývania. Lokalita – premenná v základnej rovnici – však stojí za širokým spektrom výsledkov, ktoré nie vždy spadajú do množiny racionálnych či reálnych čísel. Okrem klimatických a geografických podmienok hrá totiž podstatnú úlohu často extrémny dopyt po jednom m(i)este. Ak je riešením koncentrované bývanie, má vôbec potenciál nadobudnúť optimálnu podobu?

Nové Mesto – sídlisko Terasa – v západnej časti Košíc vzniklo v šesťdesiatych rokoch, kedy príchodom VSŽ náhle vzrástol počet obyvateľov z 80 000 na 150 000. V pomerne krátkom období bola na vyše 300 hektároch zrealizovaná veľkorysá urbanistická koncepcia bývania v parku, inšpirovaná záhradnými mestami: od komplexného riešenia dopravy, peších ťahov, rozmiestnenia obytných súborov a občianskej vybavenosti, po rozsiahle plochy zelene, vrátane výtvarných diel vo verejnom priestore. Samotné bytové domy navrhnuté bez súťaže a konkurencie – architektom aj staviteľom bol štát a hlavnou myšlienkou prefabrikácia a typizácia – viedli k schéme a uniformite bytových jednotiek. Mechanizmus nadobúdania bytov spôsobil jedinú rozmanitosť – pestrú škálu nájomníkov rozdielneho veku, vzdelania, viery, národnosti... Novej forme bývania K 61, T06B a T08B, s ústredným kúrením a moderným hygienickým zázemím, sa v realite podarilo premeniť idealizovanú predstavu žitia v byte na bytie v byte. Za súčasným nezdravým stavom sídliska Terasa (aj väčšiny jeho obyvateľov) dáva bodku Fakultná nemocnica. Komplex masívnych budov tvorí rozhranie medzi kompletným RAL vzorkovníkom fasádnych náterov a Novou Terasou.

„V architektuře je cosi zcela zvláštního, co mne fascinuje. Napětí mezi vnitřkem a vnějškem... Být uvnitř, být venku. Fantastické. A to znamená, a to je neméně fantastické, že tu jsou prahy, přechody, malé průlezy, neznatelné přechody mezi vnitřkem a vnějškem, zničehonic neuvěřitelný pocit místa, neuvěřitelný pocit koncentrace, když najednou kolem člověka vznikne takové pouzdro, a to nás svádí dohromady a drží pohromadě, může nás být mnoho a může to být i jen jedna osoba. Odehrává se tam tak hra individuality a lidské společnosti, soukromného a veřejného. S tím totiž architektura pracuje.“ /2/

Nová Terasa – dnes 1. etapa výstavby kolónie obytných domov v blízkosti historického centra – je výsledkom vyzvanej súťaže z roku 2009. Čitateľnosť urbanistického zámeru by v budúcnosti určite umocnila realizácia víťazného návrhu v plnom rozsahu, ukotvenie troch existujúcich hmôt do väčšieho celku, vytvorenie jasne identifikovateľnej štruktúry v pôdoryse mesta... Charakter a idea samotného bývania je však jasne čitateľná už dnes. Hierarchia navrhnutých exteriérových priestorov (od verejných, cez polosúkromné uzavreté vnútrobloky, až po súkromné predzáhradky a terasy) je prirodzená reakcia na súčasný alarmujúci stav verejných priestorov a zelene väčšiny sídlisk. Identitu nadobúda každý z troch celkov vlastnou hmotovou koncepciou, originálnym stvárnením nebytových priestorov v parteri a hlavne špecifickým tvarovaním objemov vrchného podlažia. Strešná krajina posadená na neutrálnej, efektívne využitej hmote už zvonku signalizuje na naše pomery netradičnú formu bývania. Dispozície nezodpovedajú zaužívanej schéme, experimentujú s priestorom, vzťahom medzi interiérom a exteriérom, v mnohých smeroch konkurujú kvalitám individuálneho bývania. (A to, že zo strešnej krajiny sa sem-tam otvára výhľad na strašnú krajinu, je výsledkom práce iných „architektov“.)

Z opačného pohľadu, vzhľadom na aktuálne podmienky nadobudnutia vlastného bývania je na mieste obava, že mnohé byty mierou vlastnej identity predbehli svojich budúcich majiteľov. Bez toho, aby bola spochybnená kvalita architektúry, ostáva v závere otázka, či cena tohto bývania zodpovedá jeho hodnote... Na druhej strane, bez pochyby, byt na Terase a byť na terase je podstatný rozdiel.

Poznámky:
1 ALIJEVOVÁ, Dilbar. Virtualizácia každodennosti. In: Sietekiberkultúra- kiberpriestor, zborník z medzinárodnej konferencie „Z globálnej dediny do globálnej siete“. Bratislava : STU BA, 2001. s. 121. ISBN 80-227-1635-9.
2 ZUMTHOR, Peter. Atmosféry. Zlín : ARCHA, 2013. s. 45-47. ISBN: 978-3-7643-7495-2.

Převzato z partnerského časopisu ARCH