Může architekt předcházet zločinnosti?

Pátek, 18. Červenec 2014 - 0:00
| Napsal:

Co se skrývá pod pojmem projektové předcházení zločinnosti (PPZ), jak se může architekt účinně podílet na vytváření bezpečného prostředí?... Odpovědi na tyto a další otázky týkající se udržitelného prostředí najdete v článku Lucie Benkovičové.

Decentné a estetické riešenie zamrežovania okien materskej škôlky v Rakúsku
Fotoalbum: 
Pri orientácii v prostredí pomáhajú aj architektonické zvláštnosti, SolarCity Linz
Netradičná brána v Cambridge, jej tvarovanie sťažuje prípadné prelezenie
Dôležité nasvietenie schodov a tmavých výklenky, na prípade viedenskej novostavby
Decentné a estetické riešenie zamrežovania okien materskej škôlky v Rakúsku
Decentné a estetické riešenie zamrežovania okien materskej škôlky v Rakúsku

Existuje množstvo definícií a interpretácií udržateľného vývoja i udržateľného sídla – zvyčajne vychádzajúcich z ekologických, sociálnych a/alebo ekonomických aspektov. S nimi úzko súvisí aj bezpečnosť, ktorá sa stáva dôležitou dimenziou súčasnej odbornej rozpravy o tejto problematike aj medzi projektantmi. Udržateľné prostredie by malo dlhodobo zabezpečovať základné ľudské potreby, ku ktorým patrí aj pocit bezpečia. Zločinnosť a strach z nej je potrebné zvažovať aj v rámci sústav udržateľnosti, aj z dôvodu, že tieto problémy majú potenciál vážne oslabiť širšie ciele urbánnej udržateľnosti a redukcia zločinu môže zásadne zlepšiť kvalitu života, ktorá je kľúčovým faktorom udržateľnosti.

Užitočný plánovací nástroj pri asistovaní v udržateľnosti miest sú aj technické normy zamerané na predchádzanie zločinnosti, na ktoré sa pozrieme bližšie. Európska charta miest (European Urban Charter) presadzuje základné právo občanov európskych miest na bezpečné mesto, v čo najväčšej miere oslobodené od zločinnosti a agresie. Toto základné právo je už zakotvené v mnohých národných a miestnych programoch redukcie zločinu v celej Európe.

Urbanistické a architektonické navrhovanie/ projektovanie disponuje kapacitou redukovať spáchanie zločinu i strach z neho. Priamo v technickej norme TNI CEN/TR 14383-2: Prevention of crime – Urban planning and building design – Part 2: Urban planning (Predchádzanie zločinnosti – územné plánovanie a navrhovanie budov – časť 2: Územné plánovanie), ktorá na Slovensku vstúpila do platnosti 1. 2. 2008, je uvedené, že bolo mnohokrát preukázané, že isté druhy zločinnosti možno obmedzovať prostredníctvom modifikácie príležitostí na spáchanie zločinu v prostredí. Dokument ďalej uvádza, že existujú početné príklady stavebných projektov, ktorých návrh prispel k úpadku územia mesta, a mnohé nové projekty v súčasnosti začleňujú do návrhového procesu prvky eliminujúce priestupky proti spoločenskému poriadku. Norma v úvode uzatvára: „územné plánovanie vplýva na rôzne druhy zločinnosti a strachu z nej tým, že ovplyvňuje správanie, prístup, voľby a pocity napr. páchateľov, obetí, rezidentov, polície“.

Normy o predchádzaní zločinnosti

Séria noriem o predchádzaní zločinnosti v rámci územného plánovania a navrhovania budov, platných v SR, má aktuálne 8 častí – STN EN 14383-1: definície špecifických termínov (2007), TNI CEN/TR 14383-2: územné plánovanie (2008), STN P CEN/TS 14383-3: obytné priestory (2008), STN P CEN/TS 14383-4: obchodné a administratívne priestory (2008), TNI CEN/TR 14383-5: čerpacie stanice pohonných hmôt (2010), školy (v príprave), TNI CEN/TR 14383-7: navrhovanie a manažérstvo zariadení a priestorov verejnej dopravy (2009), TNI CEN/TR 14383-8: ochrana budov a priestorov proti kriminálnym útokom vozidlami (2011).

V prvej zo spomínanej série noriem je definované aj tzv. projektové predchádzanie zločinnosti (designing out crime), ako „proces, v ktorom sa prostredníctvom územného plánovania na lokálnej úrovni a projektovaním stavieb riešia problémy kriminality, predchádza sa jej vzniku alebo sa kriminalita redukuje“ (oficiálny preklad do slovenského jazyka uvedený v norme).

V druhej norme možno nájsť pokyny k metódam určujúcim riziko zločinu a strachu z neho, opatrenia, metodiku a procesy zamerané na redukciu týchto rizík v procese plánovania nových i existujúcich mestských oblastí. Môže ísť o prostredie v rozsahu od niekoľkých domov alebo ulíc po celé mesto, so zameraním na verejné priestory (napr. ulice, námestia, parky a verejné záhrady). Sú uvedené návrhové usmernenia pre špecifické typy prostredí uplatniteľné ako pôsobenie proti rôznym problémom v týchto intenciách.

Je prizvukované, že nie všetky uvedené prostriedky sú rovnako efektívne vo všetkých druhoch prostredia a za všetkých okolností. Norma usmerňuje všetkých účastníkov 1) zapojených do územného plánovania a redukcie zločinu, ako aj ďalšie, prevažne miestne a regionálne, orgány a obyvateľov, v kooperácii potrebnej na minimalizáciu rizík trestnej činnosti a strachu z nej.

Architektov označuje ako kľúčových účastníkov pri navrhovaní/projektovaní novostavieb i modernizácii/renovácii, adaptácii a úprave stavieb, vrátane ich detailov s ohľadom na bezpečnosť.

Príklady hodnotiacich faktorov rizika zločinnosti súvisiacich s úlohami architekta: únikové možnosti páchateľov, možnosti vidieť páchateľov (dispozícia, orientácia, výhľady, osvetlenie), zraniteľnosť cieľa, odolnosť dverí a okien, počet a umiestnenie vstupov, existencia slepých uličiek, monofunkčných areálov opustených cez víkend/v noci, údržba a odolnosť zvolených materiálov, druh oplotenia, orientácia v prostredí.

V poradí tretia norma zo sérietechnických noriem o predchádzaní zločinnosti obsahuje odporúčania na redukciu rizika prečinov proti osobám a majetku v obytných priestoroch a ich blízkom okolí. Uvažuje nové i existujúce obytné priestory v jedno- alebo viacbytových jednotkách. Je určená pre projektantov, miestnych správcov a stakeholderov. Pomáha určiť najvhodnejšie opatrenia pre danú situáciu. V úvode vysvetľuje kriminologické teórie racionálnej voľby (rational choice), teórie rutinných aktivít (routine activities) a (architektonický) koncept brániteľného priestoru (defensible space). Ich pochopenie môže ovplyvniť túžbu a schopnosť spáchať zločin. Prvá teória predpokladá, že potenciálni útočníci vopred zhodnotia riziko pred rozhodnutím spáchať zločin, zvažujú pritom možnosti byť videní, obtiažnosť vstupu/prístupu a možnosť nepozorovaného úniku. Druhá teória predpokladá, že aby došlo k spáchaniu zločinu, musia byť prítomné 3 faktory: motivovaný páchateľ, vhodný cieľ a nedostatok schopných strážcov/ obrancov. Dôležitú úlohu tu zohráva zvýšený dozor alebo sťaženie vstupu. Cieľ môže byť „spravený“ menej atraktívnym zvýšením bezpečnosti alebo odstránením únikových ciest. Tretí koncept sa zaoberá rôznymi úrovňami akceptácie (a práv) ľudí v rôznych typoch prostredia (verejné/ poloverejné/polosúkromné/súkromné). Podľa príloh tejto normy možno tiež určiť riziko krádeže či iného ohrozenia.

Štvrtá technická norma, zameraná na obchodné a administratívne priestory, uvádza stratégie na boj s vlámaním, krádežou, podpaľačstvom a ďalšími zločinmi páchanými voči maloobchodníkom a iným podnikateľom. Rieši nové i existujúce situácie obchodov a podnikov. Je určená pre projektantov, vlastníkov obchodov a kancelárskych priestorov, manažérov a preventistov kriminality. Dokument zakladá na poznaní, že väčšina majetkových zločinov je spáchaná, pretože útočníkom sa dáva príležitosť. Úlohu tu zohráva napr. kontrola prístupu, vymedzenie verejných a súkromných priestorov, osvetlenie a sadové úpravy.

Piaty dokument poskytuje usmernenia odporúčanej stratégie na efektívny boj s rôznymi typmi zločinu páchanými na čerpacích staniciach pohonných hmôt (napr. ozbrojená lúpež, násilná krádež, vlámanie, krádež, podvod, podpaľačstvo, vandalizmus a iné zločinné činy a útoky). Je aplikovateľný na nové i existujúce stavby čerpacích staníc pohonných hmôt, ktoré sú otvorené a prístupné verejnosti. Z príloh tejto normy je možné jasne určiť faktory zvyšujúce riziko ohrozenia pri týchto typoch stavieb.

Siedma norma z tejto série vytyčuje pravidlá metód zhodnocovania exogénnych a endogénnych rizík zločinu a vnímanej neistoty a navrhuje opatrenia na zamedzenie alebo redukciu týchto rizík. Cieľom je posilniť celkovú bezpečnosť suchozemskej verejnej dopravy, ako napr. autobusová zastávka, autobusová stanica, železničná stanica, zastávky vlaku, električkové a podzemné systémy s otvoreným i kontrolovaným prístupom, stanoviská taxíkov, autoparky, terminály riečnej prepravy, zariadenia pre parkovanie bicyklov. Tento dokument nepokrýva terorizmus ani daňové zločiny. Jadrom zamerania je bezpečnosť priestorov pre cestujúcich. Dokument sa vzťahuje na existujúce i nové zariadenia verejnej dopravy. Poskytuje odporúčania pre jednoduché dopravné zariadenia i veľké komplexy multifunkčných megaštruktúr. Navrhuje zapojenie všetkých stakeholderov vo všetkých fázach projektového manažmentu – a to minimálne zodpovedný orgán, zákazníkov (asociácie/jednotlivci), projektantov, bezpečnostných špecialistov a intervenčné zložky (požiarna, medicínska záchranná služba a pod.).

Zdôrazňuje potrebu vytvorenia multidisciplinárneho projektového tímu špecialistov z oblasti práva, technológie, ekonómie, architektúry, politiky, psychológie a sociológie, pre veľké projekty aj urbanistov, krajinných architektov, dopravných a stavebných inžinierov, preventistov kriminality, súkromné bezpečnostné firmy a konzultantov, poisťovacie spoločnosti, mediátorov, sociálnych pracovníkov a výskumných konzultantov.

Novostavba, podľa tejto technickej normy, predpokladá bezpečnostnú analýzu z hľadiska dopadu/vplyvu stavby na prostredie, dopad/vplyv prostredia na stavbu a slabých stránok projektu (napr. SWOT analýza alebo metóda PESTELGO)2), pri existujúcich stavbách tiež pozorovania užívania prostredia, a pri oboch typov sledovanie priebežných zmien v stave bezpečnosti.

Tieto analýzy môžu pritom byť založené na existujúcich štatistikách o kriminalite alebo na extrapolácii údajov pre podobnú lokalitu. Analýza a sledovanie predmetného územia a jeho prostredia môže zahŕňať druhy zločinu (napr. záznamy polície a spoločností spojených so zariadeniami verejnej dopravy), pociťovanú mieru bezpečia zákazníkov/cestujúcich (napr. anketa, prieskum spokojnosti) a zamestnancov (napr. údaje sociálnych oddelení a kvalitatívny prieskum spoločností alebo partnerov) a zhodnotenie tendencií zločinnosti a strachu z nej.

V súčasnosti posledná, ôsma, časť série noriem opisuje následky a riziká používania motorových vozidiel na kriminálne účely proti budovám/miestam, napomáha odhadu ohrozenia a bezpečnostnému rozboru. Identifikuje teda potenciálne metódy útoku, odporúčania pre technické prvky v poli ochrany, opisuje súbor ochranných fyzických opatrení pre posilnenie bezpečnosti verejných a súkromných budov, a odporúčania pre organizačné opatrenia. Tento dokument obsahuje informácie pre profesionálnu implementáciu a aplikáciu preventívnych opatrení proti nepovolenému prístupu vozidiel do budov alebo areálov. Zaoberá sa štyrmi základnými stupňami ochrany: regulácia dopravy, ochrana proti kriminálnym útokom vozidlami, ochrana proti mestskému násiliu a ťažkému vandalizmu, zmiernenie účinku výbušnín v kombinácii s dopravnými prostriedkami.

Uvádza ochranné prostriedky proti trestným činom a kriminálnym útokom vozidlami a ich špecifiká. Nerieši ochranu proti teroristickým útokom.

„Úloha architekta v udržateľnom rozvoji je veľmi dôležitá. Architekt má profesijnú povinnosť obsiahnuť udržateľné stratégie a informovať klienta a projektový tím o týchto záležitostiach.“ (Brophy, Lewis, 2011)

Úlohou architekta je začleniť bezpečnosť do efektívneho priestorového a prevádzkového návrhu, poskytnúť výhľad, spôsob riadenia prístupu/výstupu do/z objektu, navrhnúť vhodné umiestnenie chúlostivých a vyhradených priestorov, prostredníctvom jednotlivých návrhových prvkov starostlivo koordinovať bezpečnostnú technológiu a personál. Bezpečnostné požiadavky a želané spôsoby užívania stavby a jej okolia je potrebné začať zohľadňovať optimálne už od zadania, pretože pre projektanta, developera, staviteľa, komunitné skupiny i mestské zastupiteľstvá je najefektívnejším, najmenej nákladným spôsobom (vy)riešiť bezpečnosť už v prvých koncepčných a návrhových fázach.

Recenzent: prof. Ing. arch. Robert Špaček, CSc.,
Fakulta architektúry STU v Bratislave

Literatúra:
[1] Atlas, Randall L.: 21st century security and CPTE : designing for critical infrastructure protection and crime prevention, Boca Raton, CRC Press 2008, s. 545, ISBN 978-1-4200-6807-8
[2] Brophy, Vivienne – Lewis, J. Owen: A Green Vitruvius: Principles and Practice of Sustainable Architectural Design, London, Earthscan 2011, p. 146, ISBN 978-1-84971-191-3
[3] Cozens, Paul Michael: Sustainable Urban Development and Crime Prevention Through Environmental Design for the British city: Towards an Effective Urban Environmentalism for the 21st Century, In: Cities, vol. 19, 2002, no. 2, p. 129 – 137, ISSN 0264-2751
[4] Shamsuddin, Shuhana Binti – Hussin, Natasha Azim Binti: Safe City Concept and Crime Prevention Through Environmental Design (CPTED) for Urban Sustainability in Malaysian Cities, In: American Transactions on Engineering & Applied Sciences, vol. 2, 2013, no. 3, ISSN 2229-1652, eISSN 2229-1660, Dostupné online: http://tuengr. com/ATEAS/V02/223-245.pdf
[5] STN EN 14383-1: Predchádzanie zločinnosti, Územné plánovanie a navrhovanie budov, Časť 1: Definície špecifických termínov, Bratislava: SÚTN, 1. 2. 2007, s. 32
[6] STN P CEN/TS 14383-3: Prevention of crime – Urban planning and building design – Part 3: Dwellings, Bratislava: SÚTN, 1. 2. 2008, p. 56
[7] STN P CEN/TS 14383-4: Prevention of crime – Urban planning and building design – Part 4: Shops and offices, Bratislava: SÚTN, 1. 2. 2008, p. 35
[8] TNI CEN/TR 14383-2: Prevention of crime – Urban planning and building design – Part 2: Urban planning, Bratislava: SÚTN, 1. 2. 2008, p. 47
[9] TNI CEN/TR 14383-5: Prevention of crime – Urban planning and building design – Part 5: Petrol stations, Bratislava: SÚTN, 1. 5. 2010, p. 51
[9] TNI CEN/TR 14383-7: Prevention of crime – Urban planning and building design – Part 7: Design and management of public transport facilities, Bratislava: SÚTN, 1. 11. 2009, p. 22
[10] TNI CEN/TR 14383-8: Prevention of crime – Urban planning and building design – Part 8: Protection of buildings and sites against criminal attacks with vehicles, Bratislava: SÚTN, 1. 12. 2011, p. 49

Převzato z partnerského časopisu EUROSTAV.