ARCH 03 | 2011: SLNKO – SVETLO – VODA – VZDUCH

Pondělí, 21. Březen 2011 - 1:00
| Napsal:

Atribúty kvalitnej architektúry a ich súčasná interpretácia.

Editoriál

Prepojenie interiéru s exteriérom prostredníctvom sklenených membrán okenných výplní označujú mnohí architekti za typologickú revolúciu. V momente, keď sa fasáda budovy uvoľnila od klasickej tektoniky obvodovej nosnej steny, našli uplatnenie ľahké obvodové nenosné plášte budov.
Pozíciu prvej slovenskej dámy v tomto smere zaujala dodnes pôsobivá Tvarožkova budova Slovenskej sporiteľne v Bratislave (pôvodne Mestská sporiteľňa z roku 1931).

Skelet však umožnil aj v bytovej architektúre zväčšiť okenné plochy a podstatne viac presvetliť a preslniť interiéry obytných budov. Okná sú dnes podstatne väčšie, technicky dokonalejšie ako tie v minulosti, často siahajú od podlahy až po strop, alebo plnia funkciu rozmernej presklenej steny. Dávno minulá je doba, keď sa používal typologický 60-kový modul generujúci štandardnú šírku okien 60 cm, 120 cm a 180 cm a ich výšku určovala jednoznačná konštrukčná skladba: parapet – okno – preklad (90 cm + 150 cm + 30 cm). Uplatnenie veľkých okien, presklených fasád a s tým súvisiace široké použitie skla v súčasnej architektúre zaujalo nesporne ťažiskové postavenie, ktoré naozaj môžeme považovať do istej miery za revolučné.
Pridanou hodnotou je elegancia, subtílnosť, ľahkosť, otvorenosť, ale aj prepojenosť architektúry s okolitým svetom, kde svetelné zážitky v spojení s atmosférou okolia majú šancu vytvárať nekonvenčné scenérie. Kontext prostredia je takto plnohodnotnejšie využitý a stáva sa priamym účastníkom deja v súčasnej architektúre. Poznáme situácie, kedy má kontext pre architektúru dominantné, určujúce, postavenie – sklenené fasády sú zámerne koncipované tam, kde sa využíva zrkadlenie pôsobivého okolia a zároveň jeho maximálne vizuálne sprostredkovanie aj zvnútra architektúry.

Nie vždy je to však vhodné a potrebné. „Menej je viac“ platí aj v tomto prípade. Nadmerne veľa slnka, svetla a nadmerne veľa skla v architektúre môže spôsobiť nielen problémy, ale zároveň si to vynucuje dodatočné opatrenia – investície do tieniacich systémov, bezpečnostných prvkov a systémov zasklievania. O unifikovanej sklenenej architektúre nehovoriac... Aj tu je na mieste skromnejšie a striedmejšie zaobchádzanie s technologickými a konštrukčnými vymoženosťami.

Interpretácia ideologických postulátov moderny 20. storočia prekračuje v takýchto momentoch ich pôvodný význam, kedy sa humanistické idey tohto obdobia sústreďovali na základné ľudské potreby a na zvýšenie kvality života. Znamenalo to vniesť svetlo, slnko a vzduch do kompaktných, uzavretých a stiesnených blokových mestských štruktúr,
formovaných na základoch stredovekých európskych miest.
Dostali sme sa však až tak ďaleko, že dnes je naopak nevyhnutné redukovať ľudské potreby na skromnejšie požiadavky, pretože narástli tak enormne, že ohrozujú takmer všetky zdroje, ktoré doteraz využívali. Ich šetrenie a ohľaduplné využívanie paradoxne stojí už teraz veľa peňazí a možno by bolo vhodné vrátiť sa niekde na začiatok a redefinovať základné požiadavky.

V tomto čísle ARCHu prinášame aktuálne realizácie, ktoré rôznou mierou v konceptoch uplatňujú transparentnosť, sprostredkovávajú v architektúre slnko, svetlo, vodu i vzduch. Nie vždy sú k tomu potrebné drahé inteligentné technológie. Využitie prirodzenej ľudskej kreativity v spojení s profesionálnym výkonom môže priniesť neočakávané výsledky. Potvrdzuje to aj odkaz výnimočnej výstavy Bauhaus dvadsať-21: legenda pokračuje vo fotografiách Gordona Watkinsona, ktorá konfrontuje „starú“ a „novú“ modernu. Princípy tejto cesty sú veľmi jednoduché... výstavu treba vidieť. Možno toto je tá správna cesta.

Andrea Bacová

 

Osah časopisu ARCH 03/2011 

9 ÚVODNÍK
10

AKTUÁLNE: 
SÚŤAŽE, VÝSTAVY

14 ROZHOVOR:
NEBOLA INÁ ŠANCA
Dušan Fischer v rozhovore s Andreou Bacovou
18 REALIZÁCIE K TÉME:
DUŠAN FISCHER, JÁN JACKO, RICHARD KOSEČEK, ZORAN SAMOĽ, MOJMÍR VYCHODIL:
REKONŠTRUKCIA ZIMNÉHO ŠTADIÓNA ONDREJA NEPELU, BRATISLAVA
Ilja Skoček: Zimák
24

PAVOL REPKA, TOMÁŠ DUPKALA, ŠTEFAN PETRAS, MATÚŠ REPKA, PAVOL RUŽBARSKÝ:
ADMINISTRATÍVNA BUDOVA A TECHNOLOGICKÉ CENTRUM SSE, ŽILINA
Ľubica Koreňová: Fenomén rieky

30 HEINZ SEISER, NORBERT REITHOFER, ATTILA KADLEC, ALAN KRAJČÍR:
24. B. J. BYTOVÉ DOMY, BRATISLAVA-NOVÉ MESTO
Pavol Korček: Dva domy pod lesom
34 JÁN M. BAHNA, JURAJ KURPAŠ: VILA LUCIA, BRATISLAVA
Korina Krchniaková: Terénna vlna
38 JÁN KRCHNAVÝ, IGOR KOVÁLOVSKÝ: KAVIAREŇ V PARKU, NOVÉ MESTO NAD VÁHOM
Mária Holčeková: Slnko v tieni vysokých stromov
42 ALENA ŠRÁMKOVÁ, TOMÁŠ KOUMAR, LUKÁŠ EHL: NOVÁ BUDOVA ČVUT, PRAHA
Matúš Dulla: Striedmosť, zložitosť a iné malé provokácie
48 ENOTA: ŠPORTOVÁ HALA, PODČETRTEK
Andrej Hrausky: Jednoduchosť v nepravidelnom tvare
54 TEÓRIA K TÉME:
JÁN M. BAHNA: „DOM JE STROJ NA BÝVANIE“ – SÚČASNÁ INTERPRETÁCIA POSTULÁTOV KLASICKEJ MODERNY
57 TEÓRIA K TÉME:
VLADIMÍRA ŠIMKOVIČOVÁ: EMIL BELLUŠ – ARCHITEKTONICKÁ ÚHĽADNOSŤ A PROTESTANTSKÁ ETIKA
60 ZO SVETA:
DALIBOR BRANDERSKÝ: ARCHITEKTÚRA TORONTA – URBANIZMUS A GENIUS LOCI MESTA
61 INFORMÁCIE:
IVAN GÜRTLER: BLOK V ZLÍNE. CENA VLADIMÍRA KARFÍKA
62 INFORMÁCIE:
JURAJ BONDORA: DŘEVOSTAVBY. 15. ROČNÍK SEMINÁRA
62 RECENZIE:
IMRO VAŠKO: PARALELNÉ GESTÁ
63 RECENZIE:
PETER ŽALMAN: PREKVAPIVÉ STAVBY CEZ SKICÁR DAVIDA VÁVRU
63 INÁ KULTÚRA:
63 RENATA REHOROVSKÁ: ČAS GRIMÁS
64 ENGLISH SUMMARY:
SUN – LIGHT – WATER – AIR

Převzato z partnerského časopisu ARCH

Klíčová slova: