Druhá šanca pre stĺpy z kefovej továrne

Čtvrtek, 30. Červen 2011 - 2:00
| Napsal:

Grunerbergova kefová továreň tvorila na prelome 19. a 20. storočia súčasť industriálno-hospodárskeho zázemia vtedajšej Bratislavy. Ležala trochu bokom od vtedajšej hlavnej komunikačnej tepny, spájajúcej stanice historických železníc so Zimným prístavom. Areál továrne pozostával z viacerých murovaných budov. Výnimku tvorila iba budova v strede areálu, vystavaná z trojpodlažného zliatinového skeletu, ukotveného do obvodového muriva objektu.

Areál továrne prešiel viacerými prestavbami a v rámci spracovávaných Zásad ochrany pamiatkového územia PZ CMO Bratislava bol v roku 2006 navrhnutý na zápis do ÚZPF SR. Návrh na zápis neprešiel a následne sa začala rozsiahla prestavba industriálneho areálu, spojená aj s búraním budovy so zliatinovou konštrukciou...

Citlivá asanácia?

Pri asanácii budovy sa podarilo firme Staré tehly.sk použiť taký spôsob rozoberania konštrukcie (oceľovej secesnej z roku 1870), pri ktorom sa zachránil celý nosný zliatinový systém pozostávajúci z troch typov stĺpov s volútovými hlavicami a prekladmi. Konateľ firmy Adam Szalay zabezpečil adekvátne uskladnenie liatinových prvkov a ich následné zameranie (zrealizované Ing. arch. Danielom Kubišom).

V roku 2008 bola urobená pevnostná skúška zliatinových stĺpov. Vzhľadom na skutočnosť, že charakter tejto zliatiny sa nedal presne určiť (neboli známe jej charakteristiky ani geometria), nedal sa zrealizovať výpočet ich únosnosti klasickým spôsobom. Preto sa zvolil spôsob experimentálneho overovania, ktoré spočívalo v postupnom zaťažovaní stĺpa hydraulickým lisom až po jeho kolaps. Skúška sa realizovala v Centrálnom laboratóriu Stavebnej fakulty SR. Experimentálnymi skúškami sa zistilo, že stĺpy neboli dôsledne odlievané. V dôsledku nepresného odlievania je stred dutiny stĺpa vyosený natoľko, že konštantná hrúbka steny 2 cm sa menila od 3,2 – 0,8 cm. To spôsobilo, že asymetrické stĺpy majú nižšiu únosnosť. Odhadom sa dá predpokladať, že únosnosť stĺpov kolíše od 300 – 350 ton (pri dobre odliatom stĺpe) po 200 – 230 ton (pri asymetricky odliatom stĺpe). Pri využití stĺpov na nosné účely sa v budúcnosti počíta s max. únosnosťou 100 ton. Je však potrebné, aby spôsob ich použitia posúdil statik [1].

Hľadanie spôsobu sekundárneho využitia zliatinových prvkov

S obmedzeniami rôzneho druhu museli počítať aj študenti šiesteho ročníka Fakulty architektúry STU v Bratislave, ktorí na predmete Prezentácia architektonického dedičstva formou klauzúrnej práce overovali možnosti sekundárneho použitia zliatinových prvkov v historickej Bratislave. Prvým krokom pri riešení úlohy bolo vytipovanie možných lokalít, do ktorých by sa prvky použité ako nosné časti budov či pavilónov dali umiestniť. Po analýze sa nakoniec ako najoptimálnejšie javili rôzne polohy v rámci nábrežia Dunaja a zanikajúcich industriálnych areálov.

Nábrežie Dunaja ako nedocenené územie

Rehabilitácia industriálnej stopy dunajského nábrežia alebo využitie voľných plôch pozdĺž oboch exponovaných brehov Dunaja ... aj tak by sa dal nazvať prvý nápad, ktorý riešil plochy pri Zimnom prístave a Fajnorovom nábreží a na petržalskej strane územie Tyršovho nábrežia medzi Novým a Starým mostom. Spomínané územia z veľkej časti ležia na území Pamiatkovej zóny CMO Bratislava alebo tvoria súčasť jej Ochranného pásma. Výrazným prvkom v danom kontexte je Starý most, ktorý spája zachované fragmenty industriálnej doby. Charakter zástavby z tohto obdobia bol na mestskej strane nábrežia tvorený skladmi (zachovaný Sklad č. 7) a Zimným prístavom. Na petržalskej strane sa v Sade Janka Kráľa zachovali objekty s rekreačnou funkciou, akými boli divadelný areál Aréna a rekonštruovaný objekt Au Cafe.

Na obe situácie sa pokúšali študenti adekvátne reagovať. Na mestskej strane sú navrhované pavilóny riešené ako plné alebo čiastočne transparentné objekty, umiestnené na miestach zaniknutých skladov na Fajnorovom nábreží, na petržalskej strane ako otvorené prístrešky, určené pre sezónne využívanie.

V oboch prípadoch sú pavilóny navrhnuté pre relax, občerstvenie či informačné účely. Vzhľadom na skutočnosť, že pavilóny boli navrhované do inundačného územia nábrežia, niektoré boli riešené ako pontóny. V urbanizme sa uplatňovali buď lineárne koncepty rozmiestnenia pavilónov kopírujúcich breh Dunaja, alebo solitérne, v nadväznosti na významnejšie objekty na území.
Nábrežné pavilóny boli navrhnuté ako jednopodlažné – problém zaťaženia zliatinových prvkov nezohrával žiadnu úlohu, nakoľko prvky niesli iba samé seba.

Postupne zanikajúce areály tovární z industriálnej doby

Samostatnú skupinu tvorili návrhy objektov v zanikajúcich areáloch tovární, na ktoré upozornili pracovníci Pamiatkového úradu SR. V areáloch bolo možné navrhovať aj viacpodlažné budovy. Tieto predstavovali z hľadiska zaťaženia zložitejší problém. Ich návrh by pred prípadnou realizáciou musel byť overený posudkom statika. Aby sa predišlo prílišnému zaťaženiu krehkej historickej konštrukcie, boli pri týchto typoch objektov využívané ľahké obvodové plášte.

Záver

Námety na doriešenie nábrežia Dunaja sa stávajú čoraz aktuálnejšími. Písalo sa o nich v mnohých článkoch či odborných materiáloch. Za zmienku stoja tituly „Dunajská promenáda“ a „Bratislavské nábrežie, urbanistické štúdie. Pripomienky k návrhu“ od Henriety Moravčíkovej, odvolávajúcej sa na potrebu kultúrneho vrstvenia mesta a tým aj zachovávania jeho historických stôp. Žiaľ, ani v jednom materiáli sa nespomína možnosť rehabilitovania industriálneho charakteru vizuálne najexponovanejšej časti nábrežia Dunaja – ktorá sa uplatňuje v rámci oboch brehov rieky v kontexte Starého mesta.

Návrhy študentov využitím redizajnu historických zliatinových prvkov ponúkajú niekoľko riešení na danú tému. Možno by sa ich nápady dali chápať ako jedna z ciest, vedúca k podporeniu kultúrnej identity mesta.

Poznámka: Problematike rehabilitácie nábrežia Dunaja sa venoval aj pracovný workshop k PKO 24. januára 2011, v ktorom sa okrem iného poukazovalo na skutočnosť, že názor na asanáciu areálu PKO výrazne ovplyvní vízia koncepcie celého dunajského nábrežia. Už dnes je evidentné, že nábrežie od mosta Lafranconi až po Zimný prístav je tvorené viacerými subzónami. Vzhľadom na rozmanitosť urbanistických kontextov, v rámci ktorých sa jednotlivé časti nábrežia nachádzajú, je možné definovať homogénnu modernistickú zónu solitérnych budov areálov od mosta Lafranconi po areál PKO, zónu Podhradia, tvoriacu podnož pamiatkovej rezervácie so sídelnými dominantami hradu a Dómu sv. Martina, územie Vajanského a Fajnorovho nábrežia so zaniknutými skladmi a zachovaným Starým mostom, nábrežie Eurovey a potenciál atraktívneho územia Zimného prístavu. Pri takto definovaných kvalitách a potenciáloch nábrežia areál PKO tvorí integrálnu súčasť modernistickej zástavby nábrežia. Ako jediný problém sa javí areál Riverparku, ktorý ani jednu z charakteristických zón nábrežia nerešpektuje...

doc. Ing. arch. Jana Gregorová, PhD.
FA STU Bratislava

Foto: archív autorky, www.staretehly.sk

Zdroje:

[1] Skúška únosnosti liatinových stĺpov z 19. storočia. Peter Paulík 27. 11. 2008, peterpaulik.blog.sme.sk

[2] Moravčíková, H.: Bratislavské nábrežie, urbanistické štúdie. Pripomienky k návrhu (Stanovisko k plánovanej výstavbe pre investora) máj 2002

[3] Moravčíková, H.: Dunajská promenáda, ARCH/2009

[4] Grafické návrhy sú výsledkom klauzúrnych prác študentov 6. ročníka FA STU Bratislava z predmetu Prezentácia architektonického dedičstva, vypracovaných pod vedením doc. Ing. arch. Jany Gregorovej, PhD. a konzultovaných z konštrukčného hľadiska s Ing. arch. Evou Vojtekovou, PhD.
Autori návrhov: Michal Egly, Zuzana Fecková, Peter Fiľakovský, Martin Chren, Michal Jaško, Petra Kaňátová, Barbora Slimáková, Zuzana Šobeková, Mária Trnovská