Knihovna s velrybou na střeše od Davida Vávry

Úterý, 21. Leden 2014 - 0:00
| Napsal:

Královohradecká mestská knižnica vybudovala v priebehu času sieť pobočiek a postupne svoje zázemie rozširovala. Roku 2003 mesto zakúpilo objekt továrne Vertex. Zastupitelia mesta sa rozhodli osloviť priamo architekta Davida Vávru.

David Vávra - Centrum celoživotního vzdělávání - Hradec Králové - interiér, foto © Tomáš Malý
Fotoalbum: 
David Vávra - Centrum celoživotního vzdělávání - Hradec Králové - exteriér, foto © Tomáš Malý
David Vávra - Centrum celoživotního vzdělávání - Hradec Králové - exteriér, foto © Tomáš Malý
David Vávra - Centrum celoživotního vzdělávání - Hradec Králové - exteriér, foto © Tomáš Malý
David Vávra - Centrum celoživotního vzdělávání - Hradec Králové - interiér, foto © Tomáš Malý
David Vávra - Centrum celoživotního vzdělávání - Hradec Králové - interiér, foto © Tomáš Malý
David Vávra - Centrum celoživotního vzdělávání - Hradec Králové - interiér, foto © Tomáš Malý
David Vávra - Centrum celoživotního vzdělávání - Hradec Králové - situace
David Vávra - Centrum celoživotního vzdělávání - Hradec Králové - půdorys 1. N.P.
David Vávra - Centrum celoživotního vzdělávání - Hradec Králové - půdorys 2. N.P.
David Vávra - Centrum celoživotního vzdělávání - Hradec Králové - půdorys mezipodlaží
David Vávra - Centrum celoživotního vzdělávání - Hradec Králové - půdorys střechy
David Vávra - Centrum celoživotního vzdělávání - Hradec Králové - řez
Katalogový list: 
Autor David Vávra
Ateliér Ateliér Davida Vávry
Světadíl Evropa
Země Česká republika
Město Hradec Králové
Ulice, číslo Wonkova 1262/1a
PSČ 50002
Datum projektu 2010
Datum realizace 2012
Zastavěná plocha 3 100.00m2
Poznámka

Obestavěný prostor : 33 483 m3

Ako všetko začalo?

Prerastanie knižnice do susedstva nemohlo vyriešiť problémy, s ktorými sa už roky potýka. Nedostatok miesta v ústredí, suplovaný priestorom pobočiek, málo kníh vo voľnom výbere, resp. veľká roztrúsenosť skladov. Výsledok bol jednoznačný – knižnica potrebuje nový priestor s dostatočnou kapacitou.

Objavili sa rôzne možnosti, kam by sa mohla knižnica presťahovať. Rozhodnutie padlo v roku 2003. Mesto zakúpilo objekt továrne Vertex. Prednosťou tejto budovy bola poloha (spadá do Gočárovho centra), dostupnosť verejnou dopravou a dobrý technický stav.

Ako sa k veci priplietol architekt Vávra?

Zastupitelia mesta sa rozhodli osloviť priamo architekta Davida Vávru. „Nejdříve jsem dělal ideovou studii, asi tak před deseti lety. To proto, že nastoupil nový městský architekt. Chtěl přivést jiné architekty a nové podněty. Asi měl u mne pocit nějaké hravosti, takže si řekl, že to bude pro knihovnu dobré.“

O premene továrne na knižnicu

Architekt Vávra sa nepustil do žiadnych radikálnych úprav. V maximálne možnej miere rešpektuje charakter budovy. Pôvodný skelet čistí a jednotne odieva do betónu. Všetky nové členenia realizuje transparentnými sklenenými priečkami, farebnými polopriečkami, regálmi alebo nábytkom tak, aby nebol oslabený „jedinečný akord“ železobetónového skeletu. Strop zakrýva len čiastočne, zavesenými akustickými doskami, tam, kde je to potrebné. Pôvodná konštrukcia zostáva jasná a čitateľná.

Dôležitú úlohu pri premene zohralo svetlo, presnejšie svetlo slnečné. „Všude, kde jsou lidé s knihou, je světlo přírodní.“ Dispozícia je vyriešená tak, aby táto zásada nebola porušená a fasáda celého objektu dostala jednotný ráz.

Vežu na rozhraní medzi knižnicou a tlačiarňou architekt obalil do perforovaného plechu a premenil na knihu obrích rozmerov. Odkazuje na nové využitie budovy. Vchod do knižnice zostal nenápadný, nebol to však zámer. „U vchodu měla být postavená velká socha Jardy Róny /1/. Měla upozornit lidi, kde je vchod. I když je tam markýza, tak není zas až tak patrný. Ten veliký čtenář měl na ně čekat a přitáhnout je dovnitř.“

O jednotlivých podlažiach

Už spomínaný, markízou mierne artikulovaný, vstup vedie do priestranného zádveria. Máte možnosť rozhodnúť sa, či navštíviť kaviareň alebo pokračovať ďalej do knižnice. Ak si vyberiete kaviareň, nezabudnite sa obzrieť okolo seba. Modrá podlaha marmolea, dekorácia pripomínajúca papyrus s pohádzanými farebnými písmenami, barový pult šitý miestu na mieru s rovnakým motívom písma.

„Člověk oslovuje výtvarníky, aby jeho architektonické záměry ve finále dozdobovali nějakým výtvarným názorem. Pak jsem si uvědomil, že je to vlastně nejkrásnější část projektu a že se tím vzdávám finální chvíle, zatímco jsem si odtrpěl ty mnohdy kompromisní a neveselé chvíle na stavbě. Proto drze vstupuju do finální práce, abych si i tento libý otisk mohl užít. A protože existuje velice nenáročná metoda fusingu, rád jsem ji pro tuto příležitost využil. Vzory pro barevné sklo jsem si nejdříve nakreslil, některé i fyzicky vyrobil.“ Z onoho počinu vzišli, okrem iného, autorské kaviarenské stoly so vsadenými tabuľkami písmen abecedy. Nie v podobe doslovnej, ale tak, ako jednotlivé písmena vyslovujeme – bé, ká, ef. Atmosféru dotvárajú stoličky pripomínajúce typ Tatra z dielne bývalého Vertexu.

Ak sa rozhodnete pokračovať ďalej do knižnice, ocitnete sa v priestornej hale, ktorá plní hneď niekoľko funkcii. Priamo za vstupom je umiestnené kontaktné miesto, kde máte možnosť vrátiť knihy. Vľavo objavíte audioknižnicu pre nevidomých. Obsahuje zvukové knihy, náučné i beletriu, pre deti i dospelých. Funguje predovšetkým zásielkovo. Umožňuje objednať si knihu z tepla známych prostredí. Vpravo od vstupu sa nachádza galéria. Za prvou kontaktnou líniou sú po oboch stranách umiestnené šatne. Jedna klasická, divadelná, s pani šatniarkou a ostatnými náležitosťami. Druhá, dá sa povedať, individuálna. Obsahuje skrinky niekoľkých veľkostí s možnosťou uzamknutia. V centre haly vás upútajú dve schodiská. Ich zábradlie tvoria pomyselné chrbty kníh s menami desiatok slávnych autorov ako Kafka, Remarque, Hrabal, Lustig alebo Hemingway. Obe schodiská sa vinú okolo kruhových zdvižných plošín v presklených valcoch. Priestor končí preskleným zadným únikovým schodiskom s výťahmi.

Presuňme sa na ďalšie podlažie. Centrom dispozície je opätovne komunikačná hala. Na jednej strane sa z nej vstupuje do oddelenia pre dospelých a na strane druhej do oddelenia pre deti. Detské oddelenie malo byť pôvodne koncipované ako veľká stavebnica Merkúr. Ale pretože medzi detskými čitateľmi prevažujú skôr dievčatá, tak došlo ku kompromisu. Zo zväčšených prvkov stavebnice je vytvorený pracovný stôl s dvoma pracovnými miestami a v jeho útrobách je k dispozícii samotná stavebnica. Svoj dizajn prepožičal Merkúr i výpožičnému pultu a niekoľkometrovému lietadlu zavesenému na strope. Oddelenie je navrhnuté tak, aby bolo čo najviac slobodné. Obsahuje rôzne „hniezda“ zostavené z čalúnených dielcov „se kterými si mohou děti dělat, co chtějí. Mohou se tam válet, natahat si tam hračky. A pokud v nich knížky vzbudí touhu se nějak projevit, mohou se přemístit do malírny, kde mohou úplně svobodně tvořit. Malírna je oddělená, takže knížky tím neutrpí a jen to přispívá k bohatosti této budovy.“

Na detské oddelenie priamo nadväzuje oddelenie hudobné. Má vlastné audiovizuálne štúdio i netradičné boxy, do ktorých by si mal poslucháč „zaliezť“, zapojiť slúchadlá a oddať sa hudbe. Plocha voľného výberu je v oboch častiach rozšírená o vstavané medzipodlažie. Pôvodne malo obsahovať individualizované sedenie, ktoré by bolo akousi verejnou a pritom intímnou čitárňou. Zatiaľ zostáva nezaplnené. Medzi regálmi sú v celej knižnici rozmiestnené študijné stoly i „pracoviská“ s prístupom na internet. Oddelenie pre dospelých je nadštandardne vybavené i tromi uzamkýnateľnými študovňami, ktoré si môže návštevník prenajať až na 10 dní. Farebnosť týchto boxov i farebnosť akýchkoľvek vstavaných prvkov ako informačný pult, zástena toaliet, obal kvetinových dekorácii, farebnosť sedacieho nábytku, farebnosť v kaviarni i detského oddelenia „to je barevnost Hradce Králové a do toho ta moje modrá.“

Exkurziu po jednotlivých podlažiach ukončíme na streche budovy. Pôvodne sa počítalo s veľkou letnou čitárňou. Dnes je to terasa s vyhliadkou. Slúži predovšetkým v letných mesiacoch ako predĺžená ruka kaviarne i ako čitáreň pod šírym nebom. Neprehliadnuteľným prvkom, okrem už spomínanej veže v tvare knihy, je štylizovaná kostra „veľryby múdrosti“, ktorú už čoskoro pokryje zelený porast. Má pripomenúť rozprávkovú rybu z knihy Jiřího Trnky Záhrada. Jej amébny tvar spojený s textúrou listu časom vytvorí príjemný kontrast a zároveň spojenie onoho pôvodne industriálneho s knižnicou, múdrosťou, vedením a stane sa zamýšľaným poznávacím „logom“ tohto miesta.

Trochu kritiky na záver

Áno, knižnica má koncept. Áno, knižnica je vávrovská, je v nej modrá a má svoju veľrybu. Áno, detské oddelenie sa skutočne podarilo. Čalúnené dielce by síce mohli byť univerzálnejšie, ale i v súčasnej podobe sa dajú použiť. Nie, sedenie v ostatných priestoroch knižnice sa skutočne nepodarilo. Existujú, síce nie autorské, ale omnoho pohodlnejšie a nápaditejšie varianty. /2/ Možno rozsiahla plocha knižnice rozptýlila to, čoho prísľubom je kaviareň. Uspokojuje ale vedomie, že architekt Vávra nepovažuje projekt za uzavretý. Naďalej je s vedením knižnice v kontakte. Už plánujú konštruktívne stretnutie, ktoré by sa malo odohrať na prvé výročie otvorenia knižnice

Poznámky:

1 Jaroslav Róna – akademický sochár, maliar, keramik, umelecký sklár, grafik, scénograf, literát a amatérsky herec
2 Kaviareň do tejto kritiky sedenia nezahŕňam.

Převzato z partnerského časopisu ARCH