Perspektívy slovenského stavebníctva

Pátek, 16. Srpen 2013 - 0:00
| Napsal:

Dosiahla kríza v slovenskom stavebníctve už svoje pomyselné dno? Je tento rok práve tým prelomovým, aby sa tento sektor začať stabilizovať? Opätovnému naštartovaniu stavebníctva má pomôcť aj výstavba veľkých infraštruktúrnych projektov, na ktoré do roku 2016 sľubuje vláda vynaložiť 8 mld. eur. Tie by mali významnou mierou prispieť – spolu s ďalšími opatreniami – aj k rastu zamestnanosti. Preto sme sa opýtali lídrov významných stavebných firiem, ako vidia súčasnú situáciu v tomto sektore.

OTÁZKY PRE DISKUTUJÚCICH:
1. Ako hodnotíte súčasný stav slovenského stavebníctva z vášho pohľadu?
2. Čo pokladáte v súčasnosti za najväčší problém slovenského stavebníctva?
3. Aký očakávate ďalší vývoj tohto sektora do budúcnosti?

Ing. Juraj Hirner, generálny riaditeľ, ZIPP BRATISLAVA spol. s r. o.

1. Stavebníctvo na Slovensku odráža dobu, v ktorej žijeme, kedy sa ešte stále rozpráva o hospodárskej kríze a ekonomickej sile našej krajiny.

2. Za najväčší problém slovenského stavebníctva považujeme neustály pokles stavebných prác na trhu nových investičných zámerov, keď sa štát snaží zachraňovať situáciu investíciami do infraštruktúry (projekty dopravnej infraštruktúry, kanalizácie, čističky odpadových vôd), avšak tieto štátne investície nedosahujú objem neustále klesajúcich investícií v privátnom sektore.

3. Ďalší vývoj stavebníctva na Slovensku nevieme odhadnúť, ale predpokladáme, že vzhľadom na ekonomickú silu Slovenskej republiky bude pravdepodobné, že rast stavebníctva bude v porovnaní so západnou Európou o niečo oneskorený.

Mgr. Magdaléna Dobišová, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ, Skanska SK a. s

1. Z pohľadu množstva práce ide o stagnáciu a z pohľadu tržieb vzhľadom na nízku cenovú úroveň ide o pokles. Trh je v očakávaní avizovaných veľkých projektov do infraštruktúry. Ak by sa tieto pripravované projekty rozbehli aspoň na 70 – 80 %, najneskôr do 1 roka, znamenalo by to pomerne prudký nárast. Rastové efekty by sa však dostavili najskôr do 2 rokov.

2. Ako veľký problém vnímame zbytočné špekulovanie okolo verejných súťaží, ktoré môže mať za cieľ zvýhodnenie niektorých súťažiacich prostredníctvom nezmyselných súťažných požiadaviek, ako je napríklad realizovať výkopy kanálov prostredníctvom chránených dielní. Som presvedčená, že pre akékoľvek špekulácie v dnešnej dobe nie je miesto a otvorená verejná súťaž je najefektívnejší spôsob, ako zlepšiť čerpanie európskych fondov.

3. V krátkej dobe sa bude stavebný trh aktívne stretávať s platobnou neschopnosťou niektorých stavebných firiem. Tento jav môže mať katastrofálne dôsledky pre menších subdodávateľov a dodávateľov stavebných materiálov. Z celkového pohľadu stavebného trhu, vzhľadom na pripravované verejné zákazky i na ohlasované súkromné investície, už situácia môže byť iba lepšia.

Ing. Pavol Kováčik, PhD., MBA, predseda predstavenstva, Inžinierske stavby, a. s.

1. Stavebná výroba na Slovensku sa v medziročnom porovnaní bohužiaľ naďalej prepadá a to už piaty rok po sebe. Naďalej klesá predovšetkým výstavba náročných inžinierskych diel vo verejnom sektore a to napriek aktuálnej snahe vlády SR o obrat. U privátnych investorov je situácia tiež zložitá, ako základnú podmienku vidím naštartovanie dôvery spotrebiteľov v stabilitu ekonomiky SR a tiež toľko rokov kritizovanú nepružnú stavebnú legislatívu.

2. Zväčšujúci sa nedostatok práce v stavebníctve je však tak veľký, že na Slovensku sa už zbavujeme aj konkurencieschopných technologických kapacít a prepúšťame kvalifikovaných odborníkov, ktorí nám budú v období oživenia chýbať. Zároveň sa prudko zhoršuje platobná disciplína v dôsledku finančného vyčerpania sektora z dôvodu nedostatku práce a nízkych cien.

3. Aj keď som povahou optimista, veľa pozitív do budúcnosti zatiaľ nevidím Zastavenie poklesu očakávam v roku 2014, pokiaľ sa vláde v tomto roku reálne podarí zdynamizovať proces verejného obstarávania a úspešne zahájiť výstavbu viacerých úsekov líniových stavieb a pokiaľ sa dotiahnu do reálnej podoby projekty podpory nájomného bývania a zvyšovania energetickej účinnosti budov.

Ing. Ivan Podolský, obchodný riaditeľ, Metrostav SK a. s.

1. Pokles slovenského stavebníctva je konštanta, s ktorou firmy musia rátať i v roku 2013. Ide to ruka v ruke s nevyužitím kapacít stavebných spoločností. Všetko so všetkým súvisí a stavebníctvo je pod vplyvom globálneho negatívneho vývoja celej spoločnosti. Nedostatočný počet nových príležitostí má za následok existenčný tlak na cenu od jednotlivých účastníkov investičného reťazca. Môj názor je, že stavebné spoločnosti by sa voči sebe nemuseli správať tak „krvilačne“, ako tomu často býva. Myslím, že dnes už svetlé výnimky z tohto pravidla existujú a dodávatelia pomaly, pomaličky, chápu nasledovné: Vysúťažiť a podpísať zákazku so stratou, len aby sme mali prácu, to nás jedného dňa dostihne! Dochádza až k „zneužívaniu“ tohto stavu zadávateľmi a pre niektoré dodávateľské spoločnosti bude tento stav ukončením ich činnosti. Aj veľké a významné spoločnosti sú na pokraji existencie a menia sa významne i majiteľské štruktúry.

2. Nedostatok investícií do rozvoja a komplikovanosť využívania finančných zdrojov z Európskej únie. Túto situáciu zhoršuje aj vzájomný právny boj jednotlivých účastníkov výberových konaní pri stavbách financovaných z verejných zdrojov. Tak, ako som v bode 1 tejto diskusie uviedol, musí prestať prax podávania cenových ponúk a uzatváranie nevýhodných zmlúv s investormi. Stavebné firmy už nemajú ani na základný technický rozvoj, často neplatia svojich subdodávateľov a pre nereálnu a „podseknutú“ cenu potom šetria na životne dôležitých činnostiach a následky bývajú fatálne.

3. Na ďalší vývoj stavebníctva na Slovensku sa nepozerám optimisticky. Bude zaujímavé sledovať, ako sa so súčasným vývojom vyrovnajú „veľké“ spoločnosti a aký dopad bude mať ich úspech, či neúspech na investičný reťazec (investor, projektant, výroba a samotné stavebné spoločnosti a ich poddodávatelia). O peniaze ide v prvom rade, preto bude dôležité, koľko financií a z akých zdrojov sa do stavebného sektoru dostane. Momentálne sú bankové inštitúcie, podľa môjho názoru, príliš opatrné vo svojej hypotekárnej politike.

Ing. Anton Viazanko, konateľ, LEIER Baustoffe SK s. r. o.

1. Stavebníctvo v každom štáte je verným obrazom hospodárskej a spoločenskej situácie spoločnosti. Vzhľadom na prílišnú netransparentnosť vypísaných tendrov sa realizácia projektov v oblasti infraštruktúry neustále odďaľuje, čo ešte viac zhoršuje mizernú situáciu na stavebnom trhu. Tento stav nám neumožňuje čerpať finančné prostriedky z eurofondov, čo má nepriaznivý vplyv na hospodársku a finančnú situáciu spoločností, ktoré podnikajú v oblasti stavebnej výroby. Tomuto stavu nenapomáha ani bytová politika našej vlády. Podpora výstavby nájomných bytov by určite pomohla znížiť vysokú nezamestnanosť a podstatne by zvýšila mobilitu pracovnej sily, čo uvítajú domáci, aj zahraniční investori.

2. Tých neriešených problémov v stavebníctve je viac a spolu tvoria takmer začarovaný kruh. Veľmi slabá vymožiteľnosť práva ovplyvňuje zásadným spôsobom celé stavebníctvo. Spomeniem len veľmi zlú platobnú disciplínu väčšiny stavebných spoločností, častokrát nízka kvalita produkcie, ktorú vždy zaplatí občan, rozdávanie štátnych zákaziek lobistickým skupinám a takmer nulová ochrana subdodávateľov stavieb. Tomu nahráva aj skutočnosť, že „Stavebný zákon“ schvaľujeme nepretržite už vyše 15 rokov a žiadnej vláde tento stav neprekáža.

3. Demografický vývoj našej spoločnosti nás určite donúti k tomu, aby boli prijaté opatrenia na podporu bývania pre mladé rodiny a na výstavbu nájomných bytov. Predpokladám, že „horúce termíny“ na čerpanie finančných prostriedkov z eurofondov urýchlia stavebné práce na projektoch v oblasti infraštruktúry. Ďalšou kryštalizáciou vlastníckych vzťahov v sprivatizovaných spoločnostiach pôsobiacich v oblasti stavebníctva dôjde aj na Slovensku k ich štandardnému správaniu. Táto skutočnosť sa určite prejaví v kvalite produkcie stavebnej výroby, čo určite uvíta každý občan.

Ing. Peter Škvaril, vedúci organizačnej zložky, Schüco International KG

1. Súčasný stav by som charakterizoval ako boj o prežitie na stále sa zmenšujúcom trhu, o čom svedčia nielen zverejnené údaje o stavebníctve, ale aj informácie o poklese kvality projektovej dokumentácie, čo vedie následne k nárastu nákladov na stavby v dôsledku potreby následných korekcií (korekcie prinášajú priemerne 11 % nárast nákladov stavby), čo je podľa mňa len časť pravdy. Chabá projektová dokumentácia, umožňuje totiž na druhej strane realizátorom stavieb, podľa ľubovôle alebo inak povedané, podľa „dobre“ uzavretých subdodávateľských zmlúv, zmenu pôvodne uvažovaných, projektovaných ale nedostatočne, nejednoznačne špecifikovaných štandardov a spolu s cenou za dielo, znížiť aj úroveň zabudovaných štandardov. Osobne si myslím, pri skúsenostiach, ktoré máme, že úspory zo zámeny štandardov sú rádovo vyššie, ako navýšenia z titulu nedostatočnej projektovej dokumentácie. Trh teda jednoznačne charakterizuje nedostatok zákaziek, z toho plynúca nízka cena za zákazky a na to nadväzujúca nízka kvalita. Ako niekto na poslednej konferencii povedal, to je cesta do pekla.

2. Osobne pokladám za najväčší problém slovenského stavebníctva absenciu efektívnych mechanizmov kontroly kvality v praxi, napriek skutočnosti, že väčšina relevantných realizátorov má nejaký certifikát riadenia akosti / kvality podľa ISO, zarámovaný niekde na čestnom mieste. S absenciou účinných kontrolných mechanizmov súvisí aj stále, podľa môjho názoru, v kríze rozvíjajúca sa snaha investorov o dodávky „malých“ stavebných prác bez DPH, ktorá nachádza neadekvátny ohlas na strane ponúkajúcich. Boj o prežitie „takmer za každú cenu“, trh tlačiaci na tento trend, štát „tolerujúci“ podobné praktiky je v skutočnosti živnou pôdou pre nekvalitný výsledok. Padajúce mosty, či strechy podzemných garáží sú potom len povestnou špičkou ľadovca. Aj keď nepochybujem, že uvedené medializované špičky ľadovca budú uzavreté ako „ľudské pochybenia“ a nie ako dôsledky systémových problémov.

3. Ak nepríde k zavedeniu efektívnych a účinných kontrolných mechanizmov kvality v reálnej praxi, tak sa obávam, že trend znižovania kvality bude všeobecne postupovať, aj keď sa zrejme stavebníctvo v budúcom roku odrazí od dna. Napríklad na trhu hliníkových otvorových výplní a zasklených stien majú dnes väčšinu dodávatelia hliníkových systémov (aj niektorých renomovaných), ktorí sú obchodne riadení a logisticky obstarávaní u nášho severného suseda. Inými slovami, podobný trend ako je v potravinách na Slovensku, je aj trend v oknách. Schüco je pomaly jediným, priamo na Slovensku zastúpeným hliníkovým systémom, ktorý dodáva pre spracovateľov na Slovensku systémové komponenty, štandardne z predajného skladu vo Wertingene v Bavorsku. Pritom každý skladový artikel môže byť v rovnakej kvalite dodaný ako do Mníchova, tak do Bratislavy. Inými slovami, koneční odberatelia našich hliníkových systémov na Slovensku nemusia „pomyselne“ chodiť na nákupy za dobrou kvalitou do Rakúska, aby si kúpili renomovaný, značkový prací prášok vyrobený v Nemecku a nie v nemenovanej východoeurópskej krajine. Stačí keď sa obrátia na kvalitných realizátorov, výrobcov na Slovensku. Keď si postrážia v porovnávaní porovnateľné technické štandardy a dostanú rovnakú kvalitu ako na západe, možno za o niečo lepšiu cenu. Určite nie naopak.

Ing. Ľuboš Fussek, riaditeľ a konateľ, Baumit, spol. s r. o.

1. V slovenskom stavebníctve sa šíri pesimizmus. Hoci sa situácia s výnimkou dlhej zimy, nejako dramaticky nezhoršila, nevidím ani výrazné zlepšenie. Negatívnu náladu ovplyvňujú správy o pretrvávajúcej hospodárskej kríze, problémy s platobnou disciplínou a nedostatok príležitostí. Mení sa správanie spotrebiteľov a v situácii, keď prevláda ponuka nad dopytom je cena na prvom mieste a kvalita, pôvod a značka sú menej dôležité.

2. Súčasný stav determinujú do značnej miery chýbajúce peniaze. Viac možností by priniesli hlavne verejné zákazky. Nemyslím iba na veľké investície do infraštruktúry, ale aj objednávky na zlepšenie životného prostredia, športu, kultúry, školstva a zdravotníctva. Takéto zákazky viažu široké spektrum profesií a prinášajú tak potrebné pracovné príležitosti. Špecifickou skupinou sú stavby súvisiace s vekovou štruktúrou obyvateľstva – stavby pre starších občanov. Určite sa treba viac venovať plánom do budúcnosti, urbanistickým projektom, rozvoju na úrovni veľkých miest a regiónov. Veľkú úlohu pripisujem aj stimulom na zlepšenie energetickej bilancie objektov. Rozvoj v tomto smere prináša pracovné príležitosti predovšetkým malým a stredným podnikom a súčasne vytvára úsporu v spotrebe energie.

3. Pozitívny vývoj v stavebníctve predpokladá rovnako pozitívny vývoj celej hospodárskej situácie v Slovenskej republike. Úspech ekonomiky bude stále viac závislý od zvyšovania výroby s vyššou pridanou hodnotou. Aby sa tak stalo, potrebujeme odstrániť ťažkosti s právnou istotou, korupciou, nedostatkom transparentnosti a platobnou nedisciplinovanosťou. Potom bude na Slovensku veľmi atraktívne podnikateľské prostredie. Pretože všetko máme vo vlastných rukách, netreba podliehať panike, ale naopak snažiť sa čo najskôr realizovať potrebné zlepšenia.

Ing. Miroslav Faktor, konateľ spoločnosti, PERI spol. s r. o.

1. Aktuálnu situáciu v stavebníctve na Slovensku považujem za alarmujúcu. Tento stav je čiastočne spôsobený menším množstvom práce v tomto odvetví. Nie je to však jediná príčina. Samotné stavebné spoločnosti, ktoré sa snažili za každú cenu upraviť zamestnanosť, kapacity a investori, ktorí jednoducho zneužili túto situáciu, prispeli najviac k tomuto stavu. Preto je dnes pravidlom, že sa realizujú stavby za ceny, ktoré nepokrývajú ani zďaleka náklady stavebných spoločností. Následne sa tieto dostávajú do platobných problémov, ktoré samozrejme prenášajú na svojich dodávateľov, pre ktorých je neplatenie často likvidačné. Výsledkom toho samozrejme nemôže byť ani kvalitné stavebné dielo, výsledkom je v konečnom dôsledku len nespokojnosť všetkých zúčastnených, aj investora. Často nízka kvalita stavieb nie je iba dôsledkom nízkych cien. Naše stavebníctvo trpí nedostatkom kvalifikovaným ľudí a to málo, čo máme, sa tiež postupne vytráca, nových nevychovávame alebo len málo. Bez kvalifikovaných pracovníkov však kvalitné dielo nepostavíme.

2. Problémov je veľa a najväčších hneď niekoľko. Spomeniem jeden z aktuálnych pre mnohých našich kolegov z odvetvia, a to sú včasné platby za výkony. Náš právny systém totiž umožňuje beztrestne sa vyhýbať plateniu faktúr, čo mnohí „akože podnikatelia“ samozrejme využívajú. Niektorí už na začiatku obchodného vzťahu kalkulujú s tým, že svojim dodávateľom nezaplatia! Je to už otrepaná veta, ale „vymožiteľnosť práva“ je u nás mizerná. Tu máme čo naprávať! Ďalším problémom je už spomínaná kvalita stavebných diel. Tu okrem nedostatku kvalifikovaných odborníkov „trpíme“ aj na nedodržiavanie technologickej disciplíny. Na tento nedostatok nadväzuje ďalší vážny problém a to je nedodržiavanie predpisov bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a z toho vyplývajúce časté vážne úrazy. Žiaľ ani investori, ani realizátori dostatočne nevyužívajú ochranné prvky a kontrolné orgány to prehliadajú.

3. Na základe skúseností z predchádzajúcich rokov očakávam viac-menej stagnáciu stavebníctva u nás. Mnohé stavebné spoločnosti majú existenčné problémy, mnohé z nich pravdepodobne skončia svoju činnosť. Niektoré tzv. reštrukturalizáciou prenesú bremeno na svojich dodávateľov! Situáciu by mohol čiastočne vylepšiť štát cez investície hlavne do infraštruktúry s použitím eurofondov. Ale o tejto problematike sa viac píše a hovorí a menej koná. Treba však aj povedať, že o zlepšenie stavu sa hlavne musíme snažiť a pričiniť my stavbári. Tým, že budeme tlačiť na štát, aby vytvoril dobré podmienky pre našu činnosť a hlavne tým, že budeme stavať hospodárne a kvalitne.

Ing. Peter Markovič, vedúci predaja, Xella Slovensko, spol. s r. o.

1. Slovenské stavebníctvo ešte v roku 2012 nedosiahlo svoje pomyselné dno a očakávame ho v tomto roku. Tento názor podporuje aj slabý začiatok stavebnej sezóny, kvôli dlhotrvajúcej zime. Čísla a štatistické údaje, ktoré uverejnil ŠÚSR, potvrdzujú toto tvrdenie.

2. Za najväčší problém týchto dní pokladám chýbajúce peniaze v systéme a zadlženosť stavebných firiem.

3. Vývoj sektora z dlhodobejšieho hľadiska bude absolútne závislý od celkového vývoja ekonomiky Slovenskej republiky. Pokiaľ bude pozitívny, potiahne aj stavebníctvo. Ak sa bude vyvíjať negatívnym smerom, firmy budú naďalej šetriť a utlmovať investície, čo sa samozrejme prejaví aj na počte nových stavieb resp. rekonštrukcií.

Ing. Igor Dúbravec, riaditeľ spoločnosti, Reynaers systems spol. s r. o.

1. Všetky stavebné spoločnosti posledné roky zaznamenali deficit v realizáciách, ale hlavne tlak na najnižšiu cenu. Polemizovať o deadline ukončenia „spoločenskej a morálnej krízy“ hlavne v národných rozpočtoch krajín EÚ nemôže byť súperiace s vývojom spoločnosti, expanziou podnikateľských subjektov, či sťahovaním obyvateľstva, čo následne ovplyvňuje aj rozvoj regionálnych investícií v infraštruktúre a bývaní. Súčasný stav na Slovensku a tiež aj v okolitých krajinách bývalého východného bloku je podobný, aj keď s rôznymi špecifikami odlišný, ale nestabilný a neefektívny. Mnohé stavebné spoločnosti a dodávatelia na úkor kvality a mnohokrát pokrytia výrobných nákladov znižujú svoje marže, čím samozrejme hľadajú cestu byť úspešní a viditeľní na trhu pri znižovaní ostatných nákladov a počtu zamestnancov. Investori sú obvykle z radov súkromných podnikateľských subjektov a objem štátnych zákaziek je takmer nulový, prípadne dosť predražovaný korupciou a obštrukciami legislatívnych predpisov a možností uchádzania sa stavebných firiem na verejnom obstarávaní, kde už forma internetovej aukcie na dodávku okenných a fasádnych konštrukcií nemôže byť porovnateľná iba najnižšou cenou, ale hlavne referenčnými stavbami, objemom obdobných a úspešných projektov a splnením tendrovej dokumentácie. Budúcnosť stavebníctva nezachránia štátne zákazky, ak súčasný trend bude pokračovať, pretože to zabíja fungujúce subjekty a kazí kvalitu vyhotovenia prác. Šetrenie je na prvom mieste a navrhované konštrukcie by mali spĺňať legislatívu, statické parametre ani nehovorím a kvalitu nielen v čase zazmluvnenej záruky, ale dlhodobo udržateľnú funkciu a úžitkovosť pre užívateľa bez zvýšených nákladov na údržbu. Nemôžeme byť iba kritickí. Súčasná situácia v dopyte po hliníkových výrobkoch je vyššia oproti predchádzajúcim rokom, čomu sme prispôsobili aj širokú škálu nových produktov, inovácií v existujúcich štandardoch s efektívnym uplatnením a zvýšenými teplotechnickými parametrami, subtílnymi konštrukciami pre zdvižno-posuvné systémy napr. CP 155 Minergie, doplnené dizajnovým kovaní napr. PuRity s funkčnosťou otváravých a posuvných konštrukcií pre pasívne domy a posuvné celozasklené systémy Hi-Finity, zvýšenie a rozšírenie ponuky kvality povrchov profilov a kovaní, zrýchlenie dodacích termínov, doplnenie statických alternatív a systémových napojení konštrukcií, či optimalizácií materiálových nákladov na daný projekt a inteligentných systémov pre alarmy, elektrické pohony, zamykacie systémy atď.

2. Problémy sú pre všetkých zainteresovaných výzvou a mali by sa riešiť v širšom zmysle neustále, nielen venovať pozornosť kríze. Kapacita stavebných spoločností od generálnych dodávateľov až po subdodávateľov a živnostníkov je podľa štatistík využitá na 60 – 70 %, čo má za následok znižovanie nákladov, vstupov, náhrady lacných materiálov, znižovanie stavu zamestnancov, prepúšťanie, zhoršovanie kvality vyhotovenia prác, nedodržiavanie bezpečnostných predpisov a noriem a pod., aby sa mohli uplatniť na obmedzenom počte zákaziek a udržať cash flow, podiel na trhu a reputáciu zdravej a silnej spoločnosti. Mnohé firmy si počas krízy nakúpili technológie (aj z dotácií fondov EÚ) a v súčasnosti musia zatvárať prevádzky, podrážať ceny, alebo niekedy aj nekalými praktikami si zabezpečiť odbyt. Výstrahou sú mnohé rýchlo napredujúce „garážové“ spoločnosti, ktorým chýba kapitál, odbornosť a technológie na úkor nízkej ceny, čo ich môže veľmi rýchlo pochovať. Voľný trh priniesol silnú konkurenciu priamych dodávok od susedov z Poľka, Maďarska, Českej republiky, kde naše slovenské firmy iba otvárajú oči ako je možné, že ich obstarávacie náklady sú niekedy aj o 20 – 30 % nižšie. Tým by sa mala zaoberať vláda, prečo nevytvára regionálnu podporu domácim subjektom a podmienky nielen na prežitie ale aj rozvoj malých a stredných podnikov, ktoré sú v súčasnosti najzraniteľnejšie.

3. Osobne by som si prial, aby sa súčasný vývoj obrátil z každoročného 5 – 8 % poklesu v našom sektore na aspoň mierny rast a expanziu. Pripravovaných projektov je mnoho, čomu nasvedčuje neustály nárast spracovávania cenových ponúk, ale na druhej strane je oveľa obmedzenejšia škála realizovateľných projektov v miliónových objemoch. Stavebné firmy sa musia neustále prispôsobovať situácii na trhu a vyhľadávať odbyt aj v zahraničí, ponúkať nielen lacné vyhotovenia a náhrady s krátkou životnosťou, ale rozšíriť svoje portfólio o vysokokvalitné produkty s prínosom nižších nákladov na údržbu, dopĺňať vzdelanie zamestnancov, diverzifikovať zákaznícke portfólio, zefektívniť pracovné návyky, zlepšiť spracovanie dát, zoptimalizovať vstupné materiály a riziká... Problém ďalšieho vývoja vidím v kvalite, resp. nekvalite pripravovaných projektov, ktoré sú (ne)honorované projektantom v zmysle spracovaného diela pre tendrovú dokumentáciu a realizačné firmy si musia mnohé parametre stanovovať sami, čím je spracovávanie ponúk náročnejšie a neprehľadné v zmysle ceny a použitých technológií a materiálov. V súkromnom sektore vidíme ďalší prepad vzhľadom na šetrenie a zníženie dopytu obyvateľstva, zníženie projektov najmä v logistike, shopping centier, priemyselných stavieb i rezidenčných budov. Musíme priznať, že situácia nie je jednoduchá a cesta k oživeniu je nedohľadná, napriek tomu by nemali investori a aj generálny dodávatelia zneužívať subdodávateľov na podhodnocovanie ich dodávok, aby neskrachovali a tým by si ušetrili prostriedky zo zádržného, či nedokončenia stavby. Budúcnosť v podnikaní prináša zmeny v etickej, morálnej a zodpovednej stránke správania sa podnikateľských subjektov v zosúladení pracovného prostredia, energetickej efektívnosti, udržateľnej architektúry s prírodným prostredím a v racionálnom chápaní úmerných ľudských potrieb nie na úkor energetických zdrojov a neprimeraného zisku.

Dipl. Ing. Ľudovít Kiripolszky, obchodný riaditeľ a prokurista, SEMMELROCK STEIN+DESIGN Dlažby s. r. o.

1. Od roku 2009 stavebníctvo na Slovensku neustále klesá. V minulom roku podľa štatistických ukazovateľov pokleslo stavebníctvo o vyše 12 % a výhľad na rok 2013 naznačuje ďalšie prehĺbenie krízy slovenského stavebníctva. Hodnotenie stavebníctva v našom prípade nie je možné len na základe veľkých infraštrukturálnych projektov, ale aj na základe pripravovaných a realizovaných menších projektov vo verejnom a súkromnom sektore, či už ide o novostavby alebo rekonštrukcie. Rozhodovanie súkromných investorov je však ovplyvnené neistotou a momentálnou vysokou nezamestnanosťou obyvateľstva.

2. Stavia sa podstatne menej a za podstatne nižšie ceny. Na trhu prebieha cenový boj o zákazky. Uprednostňuje sa najnižšia ponuková cena v súťažiach a zo strany dodávateľa je potom vyvíjaný enormný cenový tlak na výrobcov stavebných materiálov. Z toho dôvodu sa pri realizácii diela často používajú nekvalitné stavebné materiály bez vyhovujúcich technických parametrov a často od zahraničných výrobcov. Ďalším problémom je zamestnávanie menej kvalifikovaných pracovníkov a nedoplatenie ceny subdodávateľom.

3. Rok 2014 by mal byť rokom určitej stabilizácie a mierneho rastu stavebníctva. Samozrejme záleží od druhu štruktúry stavebnej výroby. Optimistickejší do budúcnosti môžu byť skôr zástupcovia väčších stavebných firiem a predstavitelia inžinierskeho staviteľstva.

Převzato z partnerského časopisu EUROSTAV.

Klíčová slova: