Malá vodná elektráreň

Projekt získal cenu Slovenskej komory stavebných inžinierov

Vyjadrenie poroty

Cena Slovenskej komory stavebných inžinierov bola odbornou porotou udelená:

• za najlepšie projektové riešenie stavebného diela

• za trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov

• za nadštandardnú kvalitu stavebnej realizácie pri použití náročných technológií výstavby

Popis stavebného diela

Elektráreň sa nachádza v km 1,8 spojovacej hrádze zdrže Hrušov a prívodného kanála Vodnej elektrárne Gabčíkovo. Jeho úlohou je zásobovať dotačným a záplavovým prietokom ramennú sústavu ľavostranného inundačného územia starého koryta Dunaja. Pri výstavbe tohto objektu bol vybudovaný aj odber a prívod vody pre uvažovanú malú vodnú elektráreň. V čase spustenie VD Gabčíkovo do prevádzky v roku 1992, plánovaná malá vodná elektráreň na odbernom objekte Dobrohošť nebola projektovo doriešená a tým pádom ani postavená. V priebehu ďalších 15 rokov boli spracované rôzne koncepty vyžitia hydroenergetického potenciálu uvedenej lokality, ktoré však nevyústili do prijatia konkrétneho riešenia a realizovania výstavby. V roku 1998 bol spracovaný projekt MVE Dobrohošť na základe ktorého investor získal stavebné povolenie, ale opäť výstavba nebola začatá. Prelomom sa stal až rok 2008. Investor intenzívne začal práce na príprave výstavby. Projektová dokumentácia bola aktualizovaná a bolo prijaté nové technické riešenie s použitím jedného hydroagregátu. V roku 2010 bola začatá výstavba, ktorá bola ukončená v decembri 2012 a elektráreň bola spustená do skúšobnej prevádzky.

Stavebno-konštrukčné riešenie

V projekte sa počítalo s maximálnym využitím existujúcich stavebných objektov. Projektant navrhoval ponechať tieto objekty s tým, že povrch privádzača z vnútornej strany bude utesnený fóliou. Po podrobnom preskúmaní pôvodnej projektovej dokumentácie a existujúcich betónových blokov privádzača priamo v teréne bolo rozhodnuté, že utesnenie privádzača bude realizované chemickou cestou systémom kryštalickej hydroizolácie. K existujúcemu tlakovému privádzaču bola dobudovaná nová časť štvorcového prierezu. Trasovanie novej časti bolo zvolené tak, aby bolo možné strojovňu umiestniť čo najbližšie k ľavému brehu koryta pod odberným objektom. Privádzač končí vo vyrovnávacej komore pred jemnými hrablicami. Vyrovnávacia komora je určená na zachytenie hydraulického rázu pri náhlom odstavení MVE, a tým vlastne chráni privádzač pred prudkým nárastom tlaku. Budova MVE je monolitickým železobetónovým blokom, založeným v paženej stavebnej jame. Paženie bolo realizované technológiou prerezávaných pilót a injektovaním dna. Pôdorysné členenie budovy MVE je možné rozdeliť na tri funkčné celky. Prvou časťou je vtok, ktorý je samostatným dilatačným blokom. Delí sa na jedno pole ako vtok na turbínu a druhé pole vo funkcii obtoku, resp. bezpečnostného priepadu. Druhou časťou je vtoková šachta a vlastná budova, v ktorej sú umiestnené rozhodujúce technologické zariadenia. Treťou časťou je vývar, ktorý nadväzuje na odpadové koryto. Výškové členenie je rozdelené do dvoch podzemných a jedného nadzemného podlažia. Vtokové pole má hornú hranu na kóte 123,80 m n. m. V tejto výške je pokračovaním dna privádzača. Napojenie na privádzač je v štvorcovom profile s vnútornou svetlosťou 6,00 x 6,00 m.

Nátok na hrablice pokračuje vodorovne na kóte 123,80 m n. m. Na tejto úrovni je aj dosadací prah provizórneho hradenia a spodná hrana hrablíc. V ľavej časti sú rozšírené bazény s prepadovou hranou na kóte 131,10 m n. m. Pri prepade vody pod túto hranu bude voda odvedená pod bazénmi do obtokového kanála popod budovu MVE.

Za hrablicami je prehĺbená šachta s prepojením na zabetónovaný oceľový kus turbíny. Os turbíny v mieste obežného kolesa je na kóte 120,30 m n. m. Vlastné telo turbíny s generátorovou komorou bolo osadené združenou montážou počas betonárskych prác. Savka bola debnená špeciálnou výdrevou, pričom celá konštrukcia debnenia bola spracovaná v dielenských podmienkach a ako jeden kus osadená až na stavbe. Dôraz bol kladený najmä na rozmerovú a tvarovú presnosť a požadovanú hladkosť konečného betónového povrchu. Bezobslužná prevádzka je zabezpečená riadiacim systémom, ktorý obsluhuje všetky pochody a vyhodnocuje jednotlivé prevádzkové, či poruchové stavy. Špeciálne zakladanie bolo pilótovými stenami a paženie sa realizovalo technológiou prerezávaných pilót. V prvom rade sa hĺbili nevystužené pilóty. Ako výplň sa použila ílovo-cementová zmes. Po nevyhnutnom zatuhnutí sa v druhom rade robili vystužené pilóty. Výplňou týchto pilót je betón. Pilóty nevystužené aj vystužené sa dávali do hĺbky 14 m pod úroveň pracovnej plošiny. Po ukončení pilót sa robila injektáž dna stavebnej jamy. Injektáž je v jednej úrovni.