Víkendový rodinný dům Nosice

Pondělí, 30. Červenec 2012 - 2:00
| Napsal:

... Tu sa investor, cez týždeň pracujúci v hlavnom meste a na víkendy prichádzajúci domov, rozhodol postaviť „chalupu”, do ktorej sa po návrate z pracovného týždňa „chodí v papučiach”.

Katalogový list: 
Autor Pavol Pokorný
Ateliér Pokorny architekti s.r.o.
Spolupracovníci Mária Šmilňáková, Martin Bujna
Světadíl Evropa
Země Slovensko
Město Nosice
Datum projektu 2010
Datum realizace 2012
Užitná plocha 160.00m2
Zastavěná plocha 130.00m2
Plocha pozemku 2 050.00m2
Fotoalbum: 

NEODOLATEĽNÝ PÔVAB SOLITÉRU

Nosická priehrada bola v čase výstavby tvrdým vstupom do prostredia, vtedy však „ekologické“ diskusie neboli relevantné. Dnes, podobne ako v prípade mnohých iných diel v krajine, platí, že vznikol nový autonómny ekosystém s aktuálnymi kvalitami. Ponúka sa takmer komerčný text:

Malebná lokalita Nosickej priehrady (turistika, cyklotrasy, kúpanie) prechádza dramatickými zmenami. Budúci rok dôjde k úplnemu odkloneniu dosluhujúcej železničnej trate vrátane redukcie vzdušných elektrovedení. Tu sa investor, cez týždeň pracujúci v hlavnom meste a na víkendy prichádzajúci domov, rozhodol postaviť „chalupu”, do ktorej sa po návrate z pracovného týždňa „chodí v papučiach”.

Technické fakty dodal architekt:

Dom je zrealizovaný v nízkoenergetickom štandarde s kalkulovanou spotrebou tepla na vykurovanie približne na úrovni 35 kWh/m2 za rok. Založený je tradičným spôsobom na pásoch, vytiahnutých 50 cm nad terén. Základy sú zateplené extrudovaným polystyrénom. Nosný skelet je oceľový, sekundárne konštrukčné prvky sú drevené. Obvodový plášť domu tvorí sendvičová drevená konštrukcia, zateplená doskami z minerálnej vlny v celkovej hrúbke 240 mm v stenách a viac ako 400 mm v streche. Všetky výplne otvorov sú hliníkové s izolačným trojsklom. Okná sú tienené vonkajšími horizontálnymi žalúziami. Fasáda je drevená prevetrávaná (termoborovica). Vykurovanie obytnej časti zabezpečujú keramické kachle, wellness časť má vlastnú VZT jednotku. Na prízemí je vstupné prepojovacie kryté átrium s vonkajším grilom, wellness časť so saunou a hottubom, obytná časť s jedálňou a na poschodí 2 spálne.

Typologicky sa nám rozmazali hranice medzi rodinným domom, víkendovým domom, chatou. Normotvorba otvorila typologický priestor, pôvodne striktne definované kategórie sú viazané len na charakter územia. Označenie „víkendový dom“ zodpovedá aktuálnej funkcii, jeho využitie je omnoho komplexnejšie. Umožňuje trvalé bývanie, jediným rozdielom voči rodinnému domu sa stáva vzťah k pracovisku majiteľa, miera trvalosti a kontinuity pobytu. Je tu možné tráviť víkendy alebo bývať, ako single s priestorom na party, pokojne vo dvojici alebo rodinne.

Objekt nastoľuje tému samotnej substancie architektúry, otvára otázku, nakoľko je to výtvarné dielo a nakoľko funkčný dom. Druhé hľadisko zodpovie užívateľ, niet však dôvodov na pochybnosti. A pokiaľ by to bolo nutné, tak krásnym veciam nakoniec všeličo odpustíme. Kompozične funguje všetko perfektne.

Solitérnosť spočíva nielen v postavení na pozemku, ale najmä v suverénnom postoji, s akým architekt na pozemok vstúpil. Musel zvládnuť náročnú tvorivú situáciu, komunikáciu s prostredím, s investorom, s atmosférou, ako sa tu stavia. Pavol Pokorný opustil svoj doterajší pravouhlý svet a očividne si doprial a vychutnal tvorivé dobrodružstvo. Uvoľnená kompozícia hlavnej hmoty je pevne ukotvená. „Vstupný portál“ by mal opodstatnenie aj ako čisto formálny útvar, ale je v ňom ešte aj miesto na grilovanie. Átrium so spoločenskou funkciou umiestnené pri vstupe môže vyvolávať otázky, ale umožňuje pobyt hostí bez vstupu do vnútra domu. Princíp teritoriality v mikroprostredí.

Okolitá zástavba nemá hodnotu vo väzbe na historicitu ľudovosti, komunikovať s takto (ne)definovaným prostredím je vecou nielen tvorivého potenciálu, ale aj, a možno najmä, odvahy. Od architekta, na akého sa vyprofiloval Pavol Pokorný, to bolo možné očakávať, a tak tu máme pozoruhodný výkon investora.

Konzervatívny, často s urputnou naivitou presadzovaný, regulatív šikmej strechy je v našom prípade povýšený na kompozičný princíp novej kvality. Kosé hmoty nie sú, samozrejme, nič nové, ale tu máme vyhratý zápas s príliš rozšírenou požiadavkou pseudo-kontextuality. Reálne sa zrejme nedá očakávať, že by toto ojedinelé dielo prispelo k upgradu architektonicky neidentického prostredia.

 

Vnútorný priestor prirodzene nemá ostentatívne prízemie a „podkrovie“, funguje tu Raumplan ako samozrejmosť. Šikmé plochy, vlastne ani nie steny, napodiv nepôsobia znepokojivo, priestory prirodzene plynú. Zariadenie interiéru sa tvári vcelku nezávisle, vo veľkorysom priestore je to možné, treba sa však povzniesť ponad drevené schodisko, to je z iného sveta. Neobvykle rozmerné svietidlo ovláda ústredný priestor, aj keď nesvieti. K atmosfére interiéru prispievajú spomenuté žalúzie.

Architekt Pokorný konzekventne pokračuje vo svojej racionálnej orientácii vo vzťahu k energetickej efektívnosti. Ak by sme boli striktní, pojem nízkoenergetický víkendový dom by v sebe skrýval isté riziko contradictio in adjecto – ak započítame energiu potrebnú na mobilitu, energia na kúrenie sa stáva menej významnou položkou. V prípade trvalého užívania sa dostaneme do inej proporcie. V každom prípade je tu odhalený a reálne prezentovaný potenciál smerujúci k udržateľným horizontom.

Mimoriadne kultivovane koncipovaný aj zrealizovaný drevený obklad provokuje k slovnej hračke... dom je obmyslený drevom zvonka aj zvnútra... určite to ale nie je len daň tradícii. Dobre vymyslený a remeselne zvládnutý drevený obklad nie je u nás ani zďaleka bežným štandardom.

Podľa dostupných informácií vyvolal dom po zverejnení na internete celkom zaujímavú medzinárodnú komunikáciu.

Robert Špaček

 

převzato z partnerského časopisu ARCH

Komentáře