Architektura / občanské stavby

V(h)odný svet

„Planéta je voda, telo je voda, mesto je voda, dážď, oceány, rieky, jazerá, cievy, slina, pot, slza, kanalizácia, prameň, prívalová voda, záplava, kúpeľ sú voda tiež. Táto spotreba tekutín v meste je znakom jeho zdravia a krásy...

Andrea Bočková , 2. 9. 2013

voda je sladká, voda je čerstvá, voda je krehká, voda je silná. Indiáni sa presúvali, žili a plávali v uctievaných riekach. Karavely im priniesli život s novými zvykmi a trápeniami, na ich pláže osláv s nekonečným horizontom prírodnej viery zrazu piesok priniesol cudzích mužov a kultúru... Dnešné mestá zápasia so svojimi vlastnými slzami, medzi krásami vodorovných pláží a jazier a medzi smrtiacimi záplavami... Tradičné metropoly zápasia o opätovné získanie svojej prírody a zelene uprostred aglomerácie vozidiel a pohodlia mechanickej dopravy, ktorá skryštalizovala v mestách na nepriepustný, rovný a vyschnutý povrch ciest."/1/

Objekt na rozhraní historického centra a mestského parku – Košičanmi roky vnímaný ako stará (s)krytá plaváreň – bol postavený v rokoch 1957 až 1961 podľa projektu košického architekta Ladislava Greča. Otvorenie vtedy iba štvrtého krytého bazénu na Slovensku bolo v tlači avizované slovami: „Už len niekoľko týždňov chýba do otvorenia krytej plavárne v Košiciach, ktorá svojím riešením a vybavením bude jednou z najmodernejších u nás. V tomto období robia posledné úpravy na vnútornom zariadení haly pre plavcov s 25 m dlhým bazénom, v ktorom bude stále teplá voda asi 26°C. Okrem 25 m bazénu bude v krytej plavárni parný kúpeľ so suchou i vlhkou parou, menšie bazény s rozdielne teplou vodou a oddelenie vaňových kúpeľov." Naozaj už len o niekoľko týždňov bola spustená prevádzka plavárne, ku ktorej sa neskôr pristaval areál s vonkajším 50-metrovým a detským bazénom. Svoju pôvodnú funkciu plnil objekt do konca sedemdesiatych rokov, kedy tok susedného Mlynského náhonu nahradila dopravná tepna. Vypustením koryta došlo k poklesu spodnej vody a narušeniu viacerých stavieb v okolí, vrátane statiky plavárne. Od roku 1992 bola zatvorená a stala sa tak súčasťou vtedajšej koncepcie Zmiznutie vody z mesta. Návrat vody do mesta je dnes jednou z hlavných programových línií Košíc – EHMK 2013. Aj v tejto súvislosti mesto v roku 2010 vypísalo architektonickú súťaž na rekonštrukciu chátrajúcej plavárne pod názvom Vodný svet. Zámerom bolo zachovať architektúru pôvodnej stavby a programovo zlúčiť vodný svet ľudí s vodným svetom živočíchov. /1/

Myšlienka kombinácie bazénov s tobogánmi a akvárií s leguánmi ostala nenaplnená. Z pôvodne plánovaného Vodného sveta sa vykľul svet v(h)odného umenia. Umenia, ktoré svojou koncepciou, inštaláciou, choreografiou, réžiou..., s vodou, na vode, pod vodou, pri vode..., dokáže reagovať, inšpirovať, obsadiť... špecifický priestor. Prestavba starej krytej plavárne na košickú halu umenia HUK v celku aj mnohých detailoch kopíruje alebo zachováva jej pôvodné prvky; zo statických dôvodov museli byť zbúrané a nahradené novými konštrukciami len bočné krídla objektu. Centrálnemu priestoru naďalej dominuje „bazén“ – stopa predchádzajúcej funkcie. Zachované štartovacie stupne a travertínová obruba už nelemujú elegantnú formu pôvodného bazénového telesa, ale „rámujú“ scénu pre širokú škálu súčasného vizuálneho umenia, v ktorom prítomnosť vodnej hladiny nebude iba odrazom, ale obrazom. Typológia a charakteristické znaky starej plavárne silne ovplyvnili, resp. definovali aj ostatné výstavné priestory, prevádzkovo koncipované ako prepojené alebo samostatné funkčné jednotky. Jedinou stálou expozíciou sú pôvodné nástenné mozaiky autorky Herty Ondrušovej-Viktorínovej, rekonštruované a prenesené na rozšírenú galériu druhého podlažia.

Hranica medzi vnútorným svetom vizuálneho umenia a typickou atmosférou opäť otvoreného areálu letného kúpaliska umožňuje optický aj fyzický kontakt oboch svetov. Vo vnútri Druh, Presná postava a Úplný všežravec obklopujú bazén so Znalcom a Vzdialeným bratrancom sochára Tonyho Cragga. Okolo vonkajšieho bazéna rôzne druhy postáv úplných všežravcov znalecky pozorujú vzdialené sesternice... Verím, že táto hranica nie je príliš krehká a v košickej Kunsthalle sa ešte veľakrát ocitne súčasné umenie na dne... A to, či vodný priestor je zároveň aj vhodný, ukáže asi jedine čas.

Poznámka: 1 DINIZ, Joao. Zápisky z kvapalnej Ameriky. In 11. fórum mladých architektov. Prinavrátiť mestu rieku – mestské premeny. Košice, 2013. s. 26.

Klíčová slova:

občanské stavby rekonstrukce

Mohlo by vás zajímat

Generální partner
Hlavní partneři