Tři v jednom – rekonstrukce rodinného domu

Genius loci

Práve genius loci je presne to, čo sa architektom jednoznačne podarilo zachovať. Na ulici je dom jedným z tých, čo tam už roky stoja, patrí tam, neupúta inakosťou, ale čistotou a náznakom novosti a súčasnosti dáva vedieť, že vzniklo niečo nové, no nie okázalé. Z dvora je však výrazne čitateľná výnimočnosť – architektom sa podarilo vložiť novú architektúru do existujúcej a napriek tomu vytvoriť niečo nezávislé a rozpoznateľné ako nové. Prijali tradičnú formu a upravili ju. O čo viac sa nové drží formálne vzadu, o to viac ho to zvýrazňuje.

Koncept

Malý rodinný dom sa zmenil na veľkorysý koncept pre štvorčlennú rodinu pomocou zobytnenia podkrovia a prístavby exteriérovej terasy. Prízemie po úpravách slúži dennej časti a rodičom. Podkrovie sa zmenilo na detský a pracovný raj. Vzpriamením dvoch častí šikmej strechy a vytvorením štítov sa zásadne zmenil vnútorný priestor, ktorý sa štítmi obracia na ulicu a do záhrady. Do štítových stien bolo možné osadiť plnohodnotné okná, ktoré tu okrem strešných okien zohrávajú dôležitú úlohu a pozitívne menia kvalitu podkrovného priestoru.

Samotná rekonštrukcia v prvom rade obnažila nosný systém a odstránila všetko nepotrebné. Zostala tak jediná nosná stena, ktorá delí vstupné podlažie na dve časti. Zádverie je od vnútornej dispozície domu oddelené presklenou stenou a šatníkovou skriňou, za ňou je jedáleň spojená s obývacou izbou a následne za perforovanou nosnou stenou kuchyňa a spálňa rodičov s kúpeľňou. A to všetko opticky prepojené, priestorovo otvorené a súčasne oddelené. Takto riešená, od ulice po záhradu preplávajúca, denná časť vytvára bohaté priehľady a priestorové niky, čím oživuje obytné priestory. Mimo harmonického členenia stavebnej hmoty a jej vnútorného pretvorenia je príjemný pocit z domu závislý aj od materiálu. Dôležitú úlohu v celom dome hrá materiálová jednota bielej omietky a dubového dreva. Inak je použité minimum viditeľných materiálov. Biele omietky, dubové drevo vstavaného nábytku a pôvodné drevené trámy v prvom nadzemnom podlaží nechávajú dom pôsobiť úprimne a tým aj príjemne a útulne.

Podľa rozdielnych požiadaviek na súkromie v jednotlivých priestoroch domu sú obytné miestnosti navrhnuté ako priechodné a len v intímnejších častiach domu sú izby od komunikačnej časti oddelené dverami. Sú jednoduché, bez zbytočných zalomení

Architekti v maximálnej možnej miere rešpektovali hmotové usporiadanie pôvodného objektu. Všetkým okenným otvorom, ktoré zostali zachované, znížili parapet a prebúraním nových okenných otvorov v západnej fasáde dom otvorili smerom do záhrady. Záhrada pôvodne nebola prístupná z obytných miestností, ale vytvorením terasy na celú šírku domu, s pergolou s možným prekrytím jej dvoch tretín, dom svojou obytnou časťou expandoval do záhrady, vytvoril akúsi vonkajšiu obývačku. Táto súčasne vytvára aj ochranu pred nepriaznivým počasím – či už pred dažďom alebo aj pred silným slnkom.

V podkroví sú umiestnené dve detské izby, a nad jednou z nich je do otvoreného podkrovia situovaná otvorená galéria – „hvezdáreň“. Dolu sa deti učia a spia, hore sa môžu hrať, pozorovať prírodu Malých Karpát, nočnú oblohu alebo jednoducho len dianie v záhrade. V zalomenom otvorenom priestore pred detskými izbami majú svoje oddelené pracovné priestory rodičia a prístupné sú odtiaľ ešte ďalšie dve izby, ktoré môžu slúžiť ako hosťovské.

Obývačka a spálňa rodičov na prízemí kontrolujú svojou orientáciou večernú a nočnú bezpečnosť ulice, detské izby v podkroví a denný život v kuchyni a jedálni si zasa užívajú popoludňajšie slnko a pokoj záhrady. Rekonštrukciu zároveň sprevádzala aj snaha čo najviac zachovať existujúcu zeleň. Z pracovne na poschodí a obývačky či spálne na prízemí tak spríjemňujú výhľad vzrastlé zachované stromy.

Interiér

Interiér ako priestorová kompozícia, rôzne niky a preplávajúce priestory vytvárajú zaujímavé vzťahy, zákutia a priehľady. V niektorých polohách tým až eliminujú potrebu použitia zbytočných kusov nábytku. Dom je priestorovo bohatý, nie je plochý a studený. Architekti navrhli len stavebný interiér a inak nechali dom dýchať svojím životom a životom jeho majiteľov. Tvarovaním priestorov ich však možno predsa len navádzajú na správnu voľbu, respektíve umiestnenie nábytku.

Prečo tri v jednom?

Pretože dom z ulice neupúta, z dvora prekvapí a vnútri je úplne iný – veľkorysý, otvorený, priestranný a pritom príjemne ľudský. Výsledkom je presvetlené bývanie prerastené so záhradou a prostredím. Prelínanie priestorov a funkcií ponúka súčasne možnosť na komunikatívny rodinný život a pritom aj dostatok priestoru pre súkromie všetkých členov rodiny.